Share PDF

Search documents:
  Report this document  
    Download as PDF   
      Share on Facebook

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

HODNOTENIE PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE ZDRAVOTNÍCKEHO

PERSONÁLU

Diplomová práca

2013

Vladimíra Oškrobaná, Bc.

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

HODNOTENIE PSYCHICKEJ ZÁŤAŽE ZDRAVOTNÍCKEHO

PERSONÁLU

Diplomová práca

Študijný program: Verejné zdravotníctvo Študijný odbor: 5607 - Verejné zdravotníctvo

Vedúci práce/školiteľ: PhDr. Kristína Grendová, PhD.

Trnava 2013

Vladimíra Oškrobaná, Bc.

TRNAVSKÁ UNIVERZITA V TRNAVE

FAKULTA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

ZADANIE ZÁVEREČNEJ BAKALÁRSKEJ/DIPLOMOVEJ PRÁCE

Meno, priezvisko a tituly študenta: Kód študenta:

Študijný program:

Typ záverečnej práce:

Názov práce:

Meno, priezvisko a tituly konzultanta: Meno, priezvisko a tituly vedúceho práce: Školiace pracovisko:

Meno, priezvisko a tituly vedúceho pracoviska:

Anotácia záverečnej práce:

Jazyk, v ktorom sa práca vypracuje: Dátum schválenia zadania:

Oškrobaná Vladimíra, Bc. s1308010372

verejné zdravotníctvo diplomová práca

Hodnotenie psychickej záťaže zdravotníckeho personálu

-

PhDr. Kristína Grendová, PhD. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity

prof. RNDr. Vladimír Bošák, PhD.

Cieľom práce je zhodnotiť psychickú záťaž zdravotníckeho personálu pracujúceho na rôznych oddeleniach vybraného zdravotníckeho zariadenia. Hodnotenie bude vykonané štandardizovaným dotazníkom. Po hodnotení bude porovnávaná psychická záťaž podľa odrobených rokov a pracoviska.

slovenský

19.6.2012

..................................................

podpis vedúceho práce

Poznámka: Vyplnený formulár odovzdajte na gestorskej katedre a katedre, kde pôsobí vedúci diplomovej práce.

2

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Dole podpísaná Vladimíra Oškrobaná týmto prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému: „Hodnotenie psychickej záťaže zdravotníckeho personálu“ vypracovala samostatne, pod odborným vedením vedúcej diplomovej práce PhDr. Kristíny Grendovej, PhD. a za použitia uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak hore uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Trnave, 2013 ...............................................

podpis autora práce

3

POÄŽAKOVANIE

Chcela by som poďakovať všetkým, ktorí mi akýmkoľvek spôsobom pomohli pri spracovaní tejto diplomovej práce. Moje poďakovanie patrí predovšetkým vedúcej práce PhDr. Kristíne Grendovej, PhD. za poskytnutie cenných rád, za pripomienky a vedenie pri vypracovaní záverečnej práce. Moje poďakovanie tiež patrí zdravotníckym pracovníkov na oddeleniach, ktorí mi poskytli potrebné informácie, za ich ochotu a pomoc.

4

ABSTRAKT

OŠKROBANÁ, Vladimíra: Hodnotenie psychickej záťaže zdravotníckeho personálu.

[Diplomová práca]. Trnavská univerzita v Trnave. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce; Katedra verejného zdravotníctva. Školiteľ: PhDr. Kristína Grendová, PhD. Stupeň odbornej kvalifikácie: Magister verejného zdravotníctva. Trnava: FZaSP, 2013. 62 s.

Úvod: Práca zdravotníckeho personálu patrí medzi rizikové povolanie. Prácu na KAIM a na novorodeneckom oddelení ovplyvňujú rôzne rizikové faktory, ku ktorým patrí aj psychická záťaž. Ciele: Cieľom práce bolo zhodnotiť a zároveň porovnať psychickú záťaž zdravotníckeho personálu pracujúceho na vybraných oddeleniach. Prostredníctvom vedľajších cieľov sme sa snažili zistiť, či bude zdravotnícky personál uvádzať rozdielnu psychickú záťaž v závislosti od dĺžky praxe na pracovisku a najčastejšie používanú metódu na zníženie psychickej záťaže z práce. Metodika: Sledovaným súborom bol zdravotnícky personál pracujúci na novorodeneckom oddelení a KAIM Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca. Údaje pre prierezovú štúdiu boli získavané dotazníkovou metódou. Použitý bol štandardizovaný Meisterov dotazník hodnotenia psychickej záťaže pri práci.

Na štatistické spracovanie údajov bol použitý program R- project. Získané údaje boli následne spracované vo forme tabuliek a grafov. Výsledky: Zdravotnícki pracovníci na

KAIM pociťovali vyšší stupeň psychickej záťaže ako zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení, čo sa preukázalo ako štatisticky signifikantné (p<0,05). Štatisticky signifikantný rozdiel medzi vybranými oddeleniami nebol zistený v dvoch položkách Meisterovho dotazníka - malé uspokojenie z práce, problémy a konflikty (p>0,05). Výsledky nepotvrdili štatisticky významný rozdiel v pociťovaní psychickej záťaže v závislosti od odpracovaných rokov na pracovisku (p>0,05). Ako najčastejšiu metódu na zníženie psychického napätia uvádzal zdravotnícky personál na obidvoch vybraných oddeleniach pohybové aktivity (40 % vs. 47 %, p>0,05). Záver: Výsledky nášho výskumu poukazujú na prítomnosť psychickej záťaži v práci zdravotníckeho personálu. Psychické problémy súvisiace s prácou sú na vzostupe, načo upozorňujú aj štáty EÚ.

Kľúčové slová: psychická záťaž - novorodenecké oddelenie – KAIM – psychická pracovná záťaž

5

SUMMARY

OŠKROBANÁ, Vladimíra: Evaluation of mental workload of medical personnel. [Thesis]. Trnava University in Trnava. Faculty of Health and Social Work; Department of Public Health. Supervisor: Mgr. Kristina Grendová, PhD. Degree of Qualifications: Master's degree in public health. Trnava: FZaSP, 2013. 62 p.

Introduction: The healthcare work belongs to is risky professions. Work in KAIM and deportments of neonatal services are affected by various risky factors which include psychological stress. Objectives: The aim of this study was to evaluate and to compare a mental stress of healthcare personnel working in selected departments. By means of secondary objectives we were trying to determine whether the healthcare personnel indicate a different mental stress depending on the length of work experience. Methods: An investigated sample was a healthcare personnel working in the neonatal department and KAIM Kysucka Hospital on Čadca. Data for the case study were collected by means of questionnaires. Meister standardized questionnaire assessment of mental stress at work was used. R-project program was applied for a statistical processing. The data were then processed in the form of tables and graphs. Results: Medical staff in KAIM feel a higher degree of psychological stress then healthcare staff working at the neonatal department which was proved to be statistically significant (p <0.05). Statistically significant difference between selected departments was not found in two sections of the Meister questionnaire – Small job satisfaction, and problems and conflicts (p> 0.05). The results did not confirmed a statistically significant difference in perceived mental stress depending on length of work (p> 0.05). The most common method for reducing a psychological tension featured by healthcare staff is a physical exercise (40% vs. 47%, p> 0.05). Conclusion: The results of our research indicate the presence of mental stress by healthcare personnel. Psychological problems related to work are on the rise which is highlighted by EU countries.

Keywords: mental stress - neonatal department - KAIM - mental workload

6

OBSAH

 

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK.................................................................................

8

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAÄŒIEK..............................................................................

10

1 ÚVOD..........................................................................................................................

11

2 CIEĽ PRÁCE...............................................................................................................

16

3 METODIKA PRÁCE...................................................................................................

17

3.1

Dizajn štúdie..........................................................................................................

17

3.2

Charakteristika sledovaného súboru.......................................................................

17

3.3

Charakteristika výskumnej metódy ........................................................................

18

3.4

Hodnotenie psychickej záťaže pri práci podľa Meistera.........................................

18

3.4.1 Vyhodnotenie podľa faktorov..........................................................................

19

3.4.2 Vyhodnotenie podľa otázok ............................................................................

20

3.4.3 Klasifikácia záťaže..........................................................................................

21

3.5

Spracovanie údajov a štatistické vyhodnotenie.......................................................

23

4 VÝSLEDKY ................................................................................................................

24

4.1

Základné údaje ......................................................................................................

24

4.2

Všeobecné údaje o zamestnaní respondentov sledovaného súboru .........................

26

4.3

Všeobecné informácie týkajúce sa psychickej záťaže.............................................

28

5 DISKUSIA...................................................................................................................

46

ZÁVER...........................................................................................................................

53

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY............................................................................

55

7

ZOZNAM GRAFOV A TABULIEK

 

Graf 1: Rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa pohlavia...................

17

Graf 2: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa veku na vybraných oddeleniach .....

24

Graf 3: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa rodinného

stavu................................................................................................................................

25

Graf 4: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa vzdelania na vybraných oddeleniach

........................................................................................................................................

25

Graf 5: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa dĺžky

 

praxe v zdravotníctve ......................................................................................................

27

Graf 6: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa odpracovaných hodín za mesiac na

 

súčasnom pracovisku.......................................................................................................

27

Graf 7: Percentuálne rozdelenie respondentov z vybraných oddelení podľa prejavu

 

psychickej pracovnej záťaže............................................................................................

29

Graf 8: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa možností, ktoré im poskytuje

 

zamestnávateľ .................................................................................................................

30

Graf 9: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa spôsobu znižovania psychického

 

napätia z práce na vybraných oddeleniach .......................................................................

31

Graf 10: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa zdroja

 

stresu vnímaného pri práci...............................................................................................

32

Graf 11: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania časovej tiesne na

 

vybraných oddeleniach....................................................................................................

33

Graf 12: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa uspokojenia z práce na vybraných

 

oddeleniach .....................................................................................................................

33

Graf 13: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania vysokej zodpovednosti

pri práci na vybraných oddeleniach .................................................................................

34

Graf 14: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa vnímania

svojej práce ako malo zaujímavej ....................................................................................

35

Graf 15: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa vnímania konfliktov v práci na

 

vybraných oddeleniach....................................................................................................

36

Graf 16: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa

 

pociťovania svojej práce ako monotónnej........................................................................

36

Graf 17: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa

 

pociťovania nervozity pri práci........................................................................................

37

8

Graf 18: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania presýtenia z práce na

vybraných oddeleniach....................................................................................................

38

Graf 19: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania únavy na vybraných

 

oddeleniach .....................................................................................................................

39

Graf 20: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania dlhodobej maximálnej

únosnosti na vybraných oddeleniach................................................................................

39

Tabuľka 1: Meisterove záťažové faktory .......................................................................

19

Tabuľka 2: Orientačné populačné normy ........................................................................

20

Tabuľka 3: Kritické hodnoty mediánov ..........................................................................

21

Tabuľka 4: Hodnotenie záťažových tendencií k preťaženiu .............................................

21

Tabuľka 5: Hodnotenie záťažových tendencií k monotónnosti.........................................

22

Tabuľka 6: Hodnotenie záťažových tendencií ku kombinovanej záťaži............................

22

Tabuľka 7: Interpretácia jednotlivých stupňov záťaže......................................................

22

Tabuľka 8: Základné štatistické charakteristiky veku respondentov na vybraných odd.....

24

Tabuľka 9: Základne štatistické charakteristiky odpracovaných rokov respondentov na

 

súčasnom pracovisku.......................................................................................................

26

Tabuľka 10: Rozdelenie respondentov podľa odpracovaných rokov na súčasnom

 

pracovisku.......................................................................................................................

26

Tabuľka 11: Rozdelenie respondentov podľa pracovného zaradenia na súčasnom

 

pracovisku.......................................................................................................................

28

Tabuľka 12: Rozdelenie zdravotníckeho personálu na vybraných oddeleniach podľa toho,

či majú dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene...............................................

29

Tabuľka 13: Rozdelenie zdravotníckeho personálu podľa využívania možností

 

poskytovaných zamestnávateľom ..................................................................................

30

Tabuľka 14: Prehľad hodnôt faktorov a hrubého skóre u žien podľa pracoviska ..............

40

Tabuľka 15: Prehľad hodnôt mediánov jednotlivých otázok podľa pracoviska a kritické

 

hodnoty mediánu podľa Meistera ....................................................................................

41

Tabuľka 16: Stupeň psychickej záťaže podľa pracoviska................................................

42

Tabuľka 17: Prehľad hodnôt faktorov a hrubého skóre u žien podľa dĺžky praxe na

 

súčasnom pracovisku.......................................................................................................

43

Tabuľka 18: Prehľad hodnôt mediánu jednotlivých otázok podľa dĺžky praxe na súčasnom

pracovisku a kritické hodnoty mediánu podľa Meistera ...................................................

44

Tabuľka 19: Stupeň záťaže podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku ..........................

45

9

ZOZNAM SKRATIEK A ZNAÄŒIEK

EÚ

Európska únia

EU-OSHA

Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci

KAIM

Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny

KNsP ÄŒadca

Kysucká nemocnica s poliklinikou Čadca

M

Muž

NCZI

Národné centrum zdravotníckych informácii

Ž

Žena

n

Počet

RCN

Royal College of Nursing

10

1 ÚVOD

Zdravotnícki pracovníci v našich nemocniciach musia denne zvládať rôzne situácie, ktoré mnohí berú ako súčasť svojej profesie. Nie je správne si myslieť, že zdravotníkov nezasiahne žiadna situácia natoľko, aby sa o nej nepotrebovali s niekým porozprávať, či presvedčiť sa, že postupovali správnym spôsobom. Okrem úspechov sa stretávajú i s mnohými prípadmi neúspechov a úmrtiami pacientov, a to aj napriek vynaloženej snahe celého zdravotného tímu oddelenia, lekárov a sestier (Judičáková, 2010). Práca zdravotníckeho personálu predstavuje veľkú psychickú záťaž. Psychická záťaž je definovaná ako „faktor pôsobiaci zaťažujúco na ľudský organizmus, vyžadujúci si psychickú aktivitu, psychické spracovávanie a vyrovnávanie sa s požiadavkami a vplyvmi životného prostredia. Prostredím sa rozumie všetko, čo človeka obklopuje, vrátane pracovného prostredia, spoločenských vzťahov, či požiadaviek na správanie.“ Poznáme tri formy psychickej záťaže, a to senzorická, mentálna a emocionálna (Vyhláška č. 542/2007). Záťaž vzniká pôsobením rušivého faktora - stresu na človeka pri dosahovaní cieľa, ktorý znemožňuje uspokojenie potreby, či dosiahnutie tohto cieľa. Jej miera závisí od požiadaviek z vonkajšieho prostredia a schopnosti sa s nimi vyrovnať (Bratova, 2011). Verešová (2007) rozlišuje nasledovné tri stupne psychickej záťaže. Ťažká psychická záťaž, ktorá môže súvisieť s ohrozením života alebo závažnou havarijnou situáciou. Stredná psychická záťaž, ktorú môžu vyvolať mierne zvýšené nároky na činnosť, či podmienky vyvolávajúce úzkosť. Ľahká psychická záťaž, ktorá je charakteristická tým, že nie je dosiahnutý hraničný prah stresora. Podľa Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci takmer každého štvrtého zamestnanca v Európskej únií (EÚ) ovplyvňuje stres a psychická záťaž, ktoré sú druhou najčastejšie uvádzanou príčinou zdravotných problémov v súvislosti s prácou. Štúdie uvádzajú, že dané faktory sú zodpovedné za 50 až 60 % vymeškaných pracovných dní (EU-OSHA, 2012).

Psychická záťaž môže prebiehať v rôznych fázach a prejavovať sa rôznymi zmenami. Tieto zmeny môžeme pozorovať v našom správaní teda v behaviorálnej oblasti, v oblasti emocionálnej, a tiež ako fyziologické zmeny (Esch, 2002). Čo sa týka fyziologických zmien je známe, že dlhodobé prekonávanie psychickej záťaže a stresu má negatívny dopad na celkový zdravotný stav človeka. Viaceré štúdie sa zhodujú na tom, že chronický stres znižuje imunitnú odpoveď a prispieva k rozvoju niektorých typov rakoviny (Reiche – Nunes - Morimoto, 2004). Bolo taktiež preukázané, že psychická záťaž a stres majú vplyv na vznik a rozvoj kardiovaskulárnych ochorení, ako napríklad hypertenzia,

11

ateroskleróza, infarkt myokardu (Esch, 2002). Pri prekonávaní záťažových situácií sú často prítomné príznaky - nevoľnosť, búšenie srdca, bolesti hlavy, dýchavičnosť, migréna. K emocionálnym príznakom patrí napríklad náladovosť, nesústredenosť, podráždenosť, neschopnosť relaxovať, únava a depresia. Behaviorálne zmeny sa môžu prejaviť ako poruchy príjmu potravy – nechutenstvo alebo naopak prejedanie sa, zhoršená kvalita práce, zvýšená konzumácia alkoholu, fajčenie a užívanie drog (Lambert, 2008). Pôsobenie záťaže zvyšuje riziko obezity, poruchy pamäti či problémy so spánkom.

V práci zdravotníckeho personálu môže mať psychická záťaž viacero príčin. Môže to byť samotná práca s pacientmi, nedostatočná komunikácia medzi členmi zdravotníckeho tímu, neschopnosť personálu si zorganizovať svoju prácu a určiť si priority (Suresh, 2009).

Môžeme teda povedať, že ide o kombináciu faktorov súvisiacich s prostredím v práci a osobnostnými faktormi (Soósová - Varadyová, 2012). Problémy mimo práce, ako napríklad ťažké životné udalosti a finančné problémy majú taktiež vplyv na pracovný život jednotlivca (RCN, 2009). Záťaž pracovníkov súvisí s nižšou výkonnosťou, chybnými výkonmi a rozhodnutiami, čo má nepriaznivý vplyv na organizáciu celého oddelenia a na samotných pacientov. To potvrdzuje i Edwards (2000) vo svojej štúdií, v ktorej uvádza, že účinky vysokej úrovne záťaže na pracovisku majú vplyv nielen na jednotlivca, ale i na samotnú organizáciu. V mnohých členských štátoch EÚ sledujeme trend zvýšených vymeškaných pracovných hodín a predčasného odchodu do dôchodku, a to z dôvodu psychických problémov (EU-OSHA, 2011). Podľa Európskeho prieskumu pracovných podmienok v roku 2005 vyslovilo viac ako 20 % zamestnancov z členských štátov EÚ svoje presvedčenie, že ich zdravotný stav je ohrozený z dôvodu psychickej pracovnej záťaže. Častými uvádzanými príznakmi vplyvu práce na zdravie boli problémy s chrbticou a bolesti svalov. So spomínanými problémami sa najčastejšie stretli pracovníci v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva a stavebníctva (EU-OSHA, 2007a; EU-OSHA, 2007b). Náklady, ktoré súvisia s práceneschopnosťou, stratou produktivity a zdravotnou starostlivosťou z dôvodu problémov spôsobených psychickou záťažou sa zvyšujú (Klink,

2001). Tieto náklady, ktoré súvisia priamo s psychickou pracovnou záťažou zahŕňajú hlavne výdavky na lieky, pracovné úrazy, krátkodobé a dlhodobé poruchy (Lambert, 2008).

V oblasti zdravotníctva k rizikovým pracoviskám, pre ktoré je charakteristická práca v neustálej psychickej a fyzickej záťaži patrí aj klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM). KAIM poskytuje anestetickú, resuscitačnú a intenzívnu starostlivosť. Na oddelení sú hospitalizovaní pacienti, ktorým zlyhali alebo hrozí zlyhanie životne

12

dôležitých funkcií. Z toho dôvodu musia zdravotnícki pracovníci pacientov intenzívne sledovať (Kapounová, 2007; Gulášová, 2006). Ich prácu ovplyvňujú rôzne rizikové faktory, ku ktorým patrí aj psychická záťaž. Tá môže vznikať vzhľadom na zvýšenú mortalitu pacientov, úmrtia mladých ľudí v dôsledku akútnych ochorení, či z dôvodu rýchlosti zmien v zdravotnom stave pacientov. Práca na oddelení si vyžaduje zvýšenú sústredenosť z dôvodu neustáleho pozorovania pacientov a prístrojov, rozpoznanie závažných zmien a ich správne interpretovanie, aby sa mohlo včas zasiahnuť (Soósová - Varadyová, 2012). Zdravotnícky personál je počas prípravného štúdia plný ideálov a očakávaní pomáhať pacientom zlepšovať ich zdravotný stav. Avšak personál na KAIM je

častokrát nútený akceptovať zhoršovanie zdravotného stavu, terminálne štádium a smrť chorého. Je potrebné, aby zdravotníci preukazovali chorému veľa trpezlivosti, láskavosti, porozumenia a ich záujem o nich. (Ondriová - Kaščáková, 2008).

Novorodenecké oddelenie nepatrí k typickým príkladom záťažového pracoviska. Avšak nie je správne si myslieť, že zdravotnícky personál na tomto oddelení nepociťuje žiadnu psychickú záťaž. Na novorodeneckom oddelení sa poskytuje diagnostická a liečebno - preventívna starostlivosť všetkým novorodencom do 28. dňa života, u predčasne narodených do prvého mesiaca korigovaného veku. Počas pobytu na danom nemocničnom oddelení sa robia skríningové vyšetrenia novorodencov (KNsP Čadca, 2011). Najčastejšie sa vyskytujúcim rizikovým faktorom v práci zdravotníckeho personálu je stres (Brunero, 2006). Výnimkou, nie je ani práca na novorodeneckom oddelení. Dlhodobé pôsobenie psychickej záťaže môže mať vplyv nielen na zdravie samotných pracovníkov, ale môže mať aj nepriaznivý vplyv na starostlivosť o novorodenca. Veľmi zaťažujúco môže pôsobiť komunikácia medzi rodičmi a zdravotníckym personálom, v prípade, ak sa dieťa narodí choré alebo zomrie. Personál musí mať veľmi dobré komunikačné zručnosti a ľudský prístup. Často sa stávajú emocionálnou podporou rodičov, v prípade chorého dieťaťa. Starostlivosť o rizikových novorodencov je veľmi psychicky náročná, pretože je potrebné neustále myslieť na to, aby sa nič nezanedbalo (Taylor. 2000).

Ako mnohé profesie, tak i personál v zdravotníctve sa stretá s rôznymi rizikovými faktormi pracovného prostredia. K týmto faktorom patrí napríklad riziko infekcie, kontaminácia jedmi, úrazovosť, vplyv radiácie, fyzické zaťaženie a už spomínaná psychická záťaž (Dobiáš, 2007). Psychická záťaž na pracovisku je prejavom rozporu medzi zamestnancom a okolím, v ktorom sa nachádza (Hajduová – Šimková - Trebuňa, 2009).

K faktorom, ktoré môžu mať vplyv na vznik psychickej záťaže na oboch vybraných oddeleniach patrí práca pod časovým tlakom. Časová tieseň vzniká z viacerých dôvodov,

13

ako napríklad náhle zhoršenie zdravotného stavu pacienta, urgentný príjem, väčší počet pacientov pripútaných na lôžko alebo vysoký počet rizikových novorodencov. Nepriaznivý vplyv má aj nedostatočná komunikácia medzi členmi zdravotníckeho tímu. Vo vzťahu k pracovnej psychickej záťaži je dôležitá atmosféra na pracovisku, spôsob zvládania záťažových situácií a podpora zo strany kolegov v práci (Hassard, 2011). Nedostatok personálu sa taktiež významne podieľa na vzniku psychickej záťaže. Dochádza k situáciám, že sestry alebo lekári musia pracovať za dvoch, čím sú na nich kladené ešte väčšie nároky a musia mať všetko pod kontrolu. V dôsledku nedostatočného odpočinku medzi jednotlivými zmenami môže byť personál viac unavení a vyčerpaní, čím sa môže zvyšovať pravdepodobnosť chýb a úrazov. K ďalším faktorom patrí zlá organizácia práce. V tomto prípade môže zaťažujúco pôsobiť veľa administratívy alebo vykonávanie viacerých povinnosti naraz. V súčasnosti sú na zdravotníckych pracovníkov kladené oveľa vyššie nároky ako kedysi. V štúdiách sa stretávame ešte s faktormi ako nedostatočná podpora zo strany vedenia organizácie, agresia alebo slovné napádanie personálu, či zle rozdelenie úloh (RCN, 2009). Zdravotnícky personál, obzvlášť zdravotné sestry na KAIM, uvádzajú ako prekážky, ktoré vidia vo svojej práci veľmi zlé materiálno - technické podmienky, chýbanie spoločenského uznania a v neposlednom rade zlé finančné ohodnotenie (Ondriová - Kaščáková, 2008). Rizikové faktory v rozličnej miere zaťažujú organizmus zdravotníkov, ako aj ich psychiku. Reakcia na danú situáciu závisí od psychickej variability, pracovnej expozície, predchádzajúcich skúseností, veku a zvládnutia záťažových situácií (Dobiáš, 2007).

Ross (2002) tvrdí, že novo kvalifikovaný zdravotnícky personál zažíva výraznú psychickú záťaž. Ide zrejme o prechod zo školského prostredia do klinickej praxe, kde sa stretávajú s rozdielom medzi tým, čo sa učia, a čo sa praktizuje v skutočnosti. Pocity nadšenia vystriedajú pocity bezmocnosti a zraniteľnosti, a často chcú opustiť svoje pracovné miesto (Yeh, 2009). Mladí lekári, ktorí nastúpia na svoju pracovnú pozíciu sú

často psychicky vyčerpaní, čo môže mať za následok chybné rozhodnutia (Dahlin, 2010). Už počas štúdia sú vystavovaní veľkému psychickému vypätiu, čo má vplyv na ich telesné zdravie a psychickú pohodu. Toto napätie môže mať za následok depresiu, či úzkosť.

V prípade, ak sa tieto poruchy nerozpoznajú, ich dlhodobé pôsobenie môže mať vplyv na ich výkon práce (Sherina, 2004). Celková príprava na zvýšenú pracovnú záťaž je u nás nedostatočná. Naše vzdelávanie je zamerané predovšetkým na zvládanie pacienta a jeho

ťažkostí. Pozornosť sa kladie hlavne na odborné vedomosti a zručnosti, ale menej na oblasť komunikácie, ktorá plní v práci zdravotníka významnú úlohu (Gurňáková, 2010).

14

Možnosťou, ako sa vyrovnať s psychickou záťažou na pracovisku je práca v tíme. Zdravotníci tak majú možnosť konfrontovať svoje pocity s kolegami (Verešová, 2007). Výhodou práce v zdravotníckom tíme je i efektívnosť. Tímová práca umožňuje riešiť náročné úlohy a zvyšuje zainteresovanosť jednotlivých pracovníkov na dosahovaní lepších pracovných výsledkov (Gulašová, 2006). Na predchádzanie zvýšenej psychickej pracovnej záťaže sa vykonávajú rôzne opatrenia. K technickým opatrenia patrí napríklad ergonomická úprava pracoviska, obmedzenie senzorickej záťaže a kvalita pracovného prostredia. Organizačným opatrením je zefektívnenie spôsobov činnosti zamestnancov. Tiež striedanie rôznych činností pri veľmi monotónnych prácach, jasné formulovanie úloh, primerané zaradenie prestávok. K ostatným opatreniam patrí napríklad pozitívna motivácia, primerané rozmiestňovanie zamestnancov a vykonávanie lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci (Vyhláška č. 542/2007).

Ženy a muži sa s psychickou pracovnou záťažou vyrovnávajú odlišne. Takmer polovica žien sa snaží stresové vypätie znížiť relaxačnými technikami a oddychom (napr. prechádzky), kým muži využívajú tieto techniky zriedkavejšie. Muži dávajú prednosť skôr športovým aktivitám (Hajduová – Šimková - Trebuňa, 2009). Fyzická aktivita sa spája s nižšou úrovňou psychickej záťaže v práci zdravotníckeho personálu (Yao, 2008). Avšak stresujúce pracovné podmienky môžu mať za následok únavu, a tým aj obmedzenie pohybovej aktivity. Dôkazy o psychickej záťaži ako rizikovom faktore zníženej fyzickej aktivity nie sú jednotné, niektoré toto tvrdenie potvrdzujú, iné vyvracajú (Kouvonen, 2013). Pohybové aktivity umožňujú zdravotným sestrám oddychovať nie len fyzicky ale aj psychicky. Prechádzky a rôzne športové aktivity majú pozitívny efekt na fyzické aj duševné zdravie človeka (Yao, 2008).

Psychická záťaž súvisiaca s prácou patrí k najväčším výzvam v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ktorým čelíme v Európe. Uskutočňujú sa rôzne kampane, ktoré sa venujú psychosociálnym rizikám na pracovisku s cieľom podporiť duševné zdravie zamestnancov. K často sledovaným odvetviam patrí i zdravotníctvo. Z toho dôvodu sme sa aj my zamerali na problém psychickej záťaže u zdravotníckeho personálu, a to konkrétne na zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na novorodeneckom oddelení a KAIM.

Prevenciou psychickej záťaže zdravotníckeho personálu môžeme zvýšiť kvalitu ich práce, zabrániť nesprávnym rozhodnutiam či chybám a v neposlednom rade zlepšiť ich duševné zdravie. Fyzická aktivita je jednou z možností ako znížiť psychické napätie z práce.

15

2 CIEĽ PRÁCE

Hlavným cieľom diplomovej práce bolo zhodnotiť psychickú záťaž zdravotníckeho personálu pracujúceho na vybraných oddeleniach Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca.

Touto prácou sme chceli zdôrazniť psychickú záťaž ako súčasnú výzvu v oblasti ochrany a podpory zdravia, ako aj poukázať na potrebu osvojiť si metódy zvládania psychickej záťaže. Preto sme si popri hlavnom cieli stanovili nasledovné vedľajšie ciele:

1.Porovnanie psychickej záťaže zdravotníckeho personálu na novorodeneckom oddelení a KAIM

2.Zistiť, či bude zdravotnícky personál uvádzať rozdielnu psychickú záťaž v závislosti od dĺžky praxe na súčasnom pracovisku

3.Zistiť, aké metódy najčastejšie používa zdravotnícky personál na zníženie psychickej záťaže na vybraných oddeleniach

16

3 METODIKA PRÁCE

3.1 Dizajn štúdie

Cieľom nášho výskumu bolo zhodnotenie psychickej záťaže zdravotníckeho personálu na vybraných oddeleniach, k čomu bol využitý prierezový typ štúdie. Štúdia porovnáva psychickú záťaž zdravotníckeho personálu na novorodeneckom oddelení a klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny. Výskum bol realizovaný v Kysuckej nemocnici s poliklinikou Čadca. Výber respondentov bol hniezdový.

3.2 Charakteristika sledovaného súboru

Sledovaný súbor tvorilo 41 respondentov, z toho bolo 37 respondentov (90 %) žien a 4 respondenti (10 %) muži. Návratnosť dotazníkov z celkového počtu rozdaných bola 100 %. Pre neúplne vyplnenie boli 4 dotazníky vyradené. Pre spracovanie výsledkov sme použili 37 dotazníkov (90 %), za KAIM 20 dotazníkov (54 %), z toho bolo 16 respondentov žien (80 %) a 4 respondenti muži (20 %). Za novorodenecké oddelenie sme použili 17 dotazníkov (46 %), kde všetci respondenti boli ženy (100 %) (graf 1).

Súbor respondentov tvoril zdravotnícky personál pracujúci na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny a na novorodeneckom oddelení.

 

18

 

 

16

 

 

14

 

 

12

 

n

10

 

8

 

 

 

 

6

 

 

4

 

 

2

 

 

0

 

 

KAIM

Novorodenecké oddelenie

 

Muži

Ženy

Graf 1: Rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa pohlavia

17

3.3 Charakteristika výskumnej metódy

Pre získavanie dát bol zvolený dotazník, ktorý bol zostavený na základe cieľov a hypotéz (príloha 1). Použitý bol štandardizovaný Meisterov dotazník hodnotenia psychickej záťaže pri práci. Dotazník bol anonymný a respondenti ho vypĺňali dobrovoľne.

Tvorilo ho 25 otázok so zatvorenými a otvorenými odpoveďami. Dotazníkový prieskum prebehol v mesiacoch november - december 2012 na novorodeneckom oddelení a KAIM.

Otázky č. 1 – 9 slúžili na získanie základných údajov o respondentovi, ktoré sme použili na zaradenie respondentov podľa pohlavia, veku, rodinného stavu, vzdelania a pracovného zaradenia.

Otázky č. 10 - 19 sa týkali Meisterovho dotazníka, v ktorých respondenti odpovedali pomocou päťstupňovej škály, kde odpovede vyjadrujú mieru súhlasu, od úplného súhlasu až po úplný nesúhlas. Na základe desiatich položiek, a to časová tieseň, uspokojenie z práce, vysoká zodpovednosť pri práci, otupujúca práca, problémy a konflikty na pracovisku, monotónna práca, nervozita, presýtenie, únava, dlhodobé prekračovanie maximálnej únosnosti, dotazník individuálne aj skupinovo hodnotí psychickú záťaž pri práci (Vyhláška č. 542/2007).

V otázke č. 21 sme zisťovali prejavy psychickej záťaže u respondentov. Otázky č. 22 – 23 boli zamerané na zistenie, či respondenti majú dostatok času na regeneráciu po práci a aké možnosti na regeneráciu a vzdelávanie im poskytuje zamestnávateľ. Otázky č.

24 - 25 zisťovali spôsoby znižovania psychického napätia a najväčší zdroj stresu pri práci.

3.4 Hodnotenie psychickej záťaže pri práci podľa Meistera

Štandardizovaný dotazník bol vytvorený v Berlíne v roku 1975 W. Meisterom.

„Subjektívne hodnotenie psychickej záťaži pri práci podľa Meistera je dotazníková metóda, pri ktorej pracovník subjektívne hodnotí svoju psychickú záťaž spôsobenú prácou v desiatich už spomínaných kategóriách“ (Buchancová, 2003). Posudzovanie psychickej záťaže z práce podľa tejto metódy je platné iba pre konkrétne skúmanú skupinu. Pracovné skupiny sa aj v prípade podobného charakteru práce od seba odlišujú sociálno- psychologickými okolnosťami (Hladký - Židková, 1999). Za výhodu dotazníka považujeme jeho stručnosť, dobrú reliabilitu a zrozumiteľnosť. Vybrali sme si hodnotenie za skupinu pracovníkov podľa faktorov a podľa otázok. Hodnotili sme rozdiely

18

v pociťovaní psychickej záťaže medzi KAIM a novorodeneckým oddelením a porovnávali sme psychickú záťaž podľa odrobených rokov.

Skórovanie

Jednotlivé odpovede v dotazníku predstavujú určitý počet bodov:

Odpoveď

Počet bodov

 

 

áno, úplne

5

 

 

skôr áno

4

 

 

neviem

3

 

 

skôr nie

2

 

 

nie, vôbec

1

 

 

3.4.1 Vyhodnotenie podľa faktorov

Psychická záťaž sa v Meisterovej metóde klasifikuje na základe 3 faktorov záťaže

(Buchancová, 2003):

faktor preťaženia - časová tieseň, zodpovednosť, konflikty,

faktor jednostrannej záťaže (monotónia) – spokojnosť v práci, otupujúca práca, monotónia,

faktor nešpecifickej záťaže – nervozita, presýtenie, únava, dlhodobá únosnosť.

Tabuľka 1: Meisterove záťažové faktory (Hladký – Židková, 1999)

Č.

Názov faktoru

Súčet položiek

Maximum

I.

Preťaženie

10+12+14

15

II.

Monotónia

11+13+15

15

III.

Nešpecifický faktor

16+17+18+19

20

HS

Hrubé skóre

I. + II. + III.

50

Pre hodnotenie skupín sme použili aritmetické priemery faktorov a hrubého skóre. Výsledky sme porovnali s aritmetickými priemermi pre celý sledovaný súbor, ktoré sú uvedené v tabuľke 2. Hodnoty v tabuľke 2 slúžia ako populačné normy, ich prekročenie

19

indikuje nadmernú záťaž v danej oblasti. Vzhľadom k tomu, že na KAIM pracovali len 4 muži a na novorodeneckom oddelení nepracoval žiaden muž, neboli muži zahrnutý do faktorovej analýzy. Do hodnotenia podľa faktorov boli zahrnuté len ženy. Pre porovnanie sme uviedli priemerné hodnoty pre niektoré pracovné povolania podľa Židkovej (príloha 2).

Tabuľka 2: Orientačné populačné normy (Židková, 1988)

Faktor

 

Ženy

 

 

Muži

 

 

 

 

 

 

 

 

x

s.d.

K

x

s.d.

K

 

 

 

 

 

 

 

I. Preťaženie

8,4

3,2

10

10,6

3

12

 

 

 

 

 

 

 

II. Monotónnosť

7,6

3

9

6,4

3,2

8

 

 

 

 

 

 

 

III. Nešpecifický faktor

11,7

4,4

14

10,3

4,1

12

 

 

 

 

 

 

 

Hrubé skóre

25

8,1

29

22,9

6,4

26

 

 

 

 

 

 

 

Kde:

 

 

 

 

 

 

x = aritmetický priemer

 

 

 

 

 

 

s.d. = smerodajná odchýlka (sigma) K = kritická hodnota

Výpočet kritickej hodnoty: K = x + 0,5 s.d

3.4.2 Vyhodnotenie podľa otázok

V každej otázke sme za skupinu pracovníkov vypočítali stredné hodnoty – medián. Pri hodnotení záťažových faktorov sme vychádzali z prekročenia kritických hodnôt mediánu, ktorých normované hodnoty sú stanovené Meisterom, tie uvádzame v tabuľke 3. Ak vypočítaný medián určitej otázky prekračoval kritickú hodnotu, zdravotnícky personál hodnotil svoju prácu negatívne. V otázkach, v ktorých medián nepresiahol kritickú hodnotu mediánu, hodnotili zdravotnícki pracovníci svoju prácu skôr pozitívne. Do analýzy podľa otázok boli zaradený aj muži, pracujúci na KAIM.

20

Tabuľka 3: Kritické hodnoty mediánov (Hladký – Židková, 1999)

Číslo

Otázka

Kritická hodnota

Začlenenie do

otázky

mediánu

faktora

 

 

 

 

 

10

Časová tieseň

3,0

I.

 

 

 

 

11

Malé uspokojenie z práce

2,5

II.

 

 

 

 

12

Vysoká zodpovednosť

3,0

I.

 

 

 

 

13

Otupujúca práca

2,5

II.

 

 

 

 

14

Problémy a konflikty

2,5

I.

 

 

 

 

15

Monotónia

2,5

II.

 

 

 

 

16

Nervozita

3,0

III.

 

 

 

 

17

Presýtenie

3,0

III.

 

 

 

 

18

Únava

3,0

III.

 

 

 

 

19

Dlhodobá únosnosť

2,5

III.

 

 

 

 

3.4.3 Klasifikácia záťaže

Pri klasifikácií záťaže sme postupovali podľa návodu Hladkého a Židkovej (1999). Klasifikácia záťaže sa vykonáva v troch stupňoch, ktoré uvádza tabuľka 7. Postup výpočtov sa vykonáva nasledujúcim spôsobom: pri porovnaní mediánu faktorov I a II môžu nastať tri prípady:

a.) Ak je medián faktoru I aspoň o dva body vyšší ako medián faktoru II, spočítajú sa mediány faktorov I a III. Súčet sa ohodnotí podľa tabuľky 4 ako tendencia k preťaženiu.

Tabuľka 4: Hodnotenie záťažových tendencií k preťaženiu

Súčet faktorov I+III

Stupeň

Tendencia

 

 

 

7 - 19

1

-

 

 

 

20 – 24

2

k preťaženiu

 

 

 

25 - 35

3

k preťaženiu

 

 

 

21

b.) Ak je medián faktoru I aspoň o dva body menší ako medián faktoru II, potom sa klasifikácia určí zo súčtu mediánov faktorov II a III. Súčet sa ohodnotí podľa tabuľky 5 ako tendencia k monotónnosti.

Tabuľka 5: Hodnotenie záťažových tendencií k monotónnosti

Súčet faktorov II + III

Stupeň

Tendencia

 

 

 

7 - 21

1

-

 

 

 

22 - 26

2

k monotónnosti

 

 

 

27 - 35

3

k monotónnosti

 

 

 

c.) Ak je rozdiel medzi faktormi I a II menší ako dva body, potom sa sčítajú mediány všetkých troch faktorov a súčet sa ohodnotí podľa tabuľky 6 ako tendencia ku kombinovanej záťaži (preťaženie a monotónnosť).

Tabuľka 6: Hodnotenie záťažových tendencií ku kombinovanej záťaži

Súčet faktorov I + II +

Stupeň

Tendencia

III

 

 

 

 

 

10 - 26

1

-

 

 

 

27 - 32

2

ku kombinácii

 

 

 

33 - 50

3

ku kombinácii

 

 

 

Konečné zaradenie

Klasifikácia a význam jednotlivých stupňov záťaže uvádzame v nižšie uvedenej tabuľke 7.

Tabuľka 7: Interpretácia jednotlivých stupňov záťaže

Stupeň

Úroveň záťaže

Záťaž, pri ktorej nie je pravdepodobné ovplyvnenie zdravia, subjektívneho

1

stavu a výkonnosti

Záťaž, pri ktorej môže pravdepodobne dochádzať k dočasnému

2

ovplyvneniu subjektívneho stavu, resp. výkonnosti.

3 Záťaž, pri ktorej nemožno vylúčiť zdravotné riziká.

22

3.5 Spracovanie údajov a štatistické vyhodnotenie

Všetky získané údaje boli uložené do databázy. Na štatistickú analýzu bol využitý štatistický program R - project. Na určenie normality distribúcie údajov sme použili

Kolmogorov - Smirnov test. Pre analýzu výsledkov bol použitý Chí – kvadrátový test, pri početnosti menej ako 5 - Fisherov test.

Pre analýzu výsledkov Meisterovho dotazníka sme použili v prípade normálnej distribúcie údajov a v prípade porovnávania dvoch výberov t - test, v opačnom prípade sme použili neparametrický Wilcoxonov test. Analýzu rozptylu ANOVA sme používali v prípade normálnej distribúcii analyzovaných údajov a v prípade porovnávania viac ako dvoch výberov, v opačnom prípade sme použili Kruskal - Wallisov neparametrický test. V prípade porovnávania získaných dát bola významnosť rozdielov charakterizovaná pravdepodobnosťou, kde sa za štatistický signifikantný rozdiel považuje p < 0,05. Výsledky dotazníkového prieskumu boli spracované vo forme tabuliek a grafov. Boli použité štatistické metódy –miery centrálnej tendencie a miery rozptylu.

Hypotézy

.

1.Predpokladáme, že zdravotnícky personál na KAIM bude uvádzať väčší stupeň záťaže ako zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení.

2.Predpokladáme, že zdravotnícky personál s kratšou praxou má vyšší stupeň psychickej záťaže ako zdravotnícky personál s dlhšou praxou na vybranom oddelení.

3.Predpokladáme, že zdravotnícki pracovníci na vybraných oddeleniach najčastejšie používajú k zníženiu psychickej záťaže pohybové aktivity (šport, prechádzky).

23

4 VÝSLEDKY

4.1 Základné údaje

V skupine zdravotníckych pracovníkov na KAIM pracovalo 55 % pracovníkov vo veku od 31 - 40 rokov, najmenej pracovníkov bolo vo veku 51 - 60 rokov (5 %). Najnižší vek v skupine zdravotníckeho personálu bol 22 rokov, najvyšší vek bol 51 rokov a priemerný vek 35 rokov (tabuľka 8, graf 2). Zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení tvorilo 41 % pracovníkov vo veku 51 – 60 rokov, najmenej pracovníkov bolo vo veku 18 – 30 rokov (6 %). Najnižší vek bol 26 rokov a najvyšší 60 rokov. Priemerný vek v skupine zdravotníckych pracovníkov bol 46 rokov (CI95% 41,53- 51,42) (tabuľka 8, graf 2).

Tabuľka 8: Základné štatistické charakteristiky veku respondentov na vybraných oddeleniach

 

Sledovaný súbor

 

Priemer

Medián

Min

 

Max

CI 95%

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KAIM

 

35

34,5

22

 

51

31,47- 38,23

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Novorodenecké

 

46

49

26

 

60

41,53- 51,42

 

 

oddelenie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

50

 

 

 

 

40

 

 

 

%

30

 

 

 

 

20

 

 

 

 

10

 

 

 

 

0

 

 

 

 

18-30

31-40

41-50

51-60

 

 

 

vek

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 2: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa veku na vybraných oddeleniach

24

Na grafe 3 môžeme vidieť rozdelenie respondentov podľa rodinného stavu na vybraných oddeleniach. Na oboch oddeleniach najviac respondentov uvádzalo rodinný stav, vydatá/ženatý s deťmi - KAIM 70 %, novorodenecké oddelenie 76 %.

 

80

 

 

 

 

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

slobodná/ý

vydatá/ženatý bez

vydatá/ženatý s

rozvedená/ý

vdova/vdovec

 

 

detí

deťmi

 

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 3 : Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa rod. stavu

Na KAIM najviac respondentov dosiahlo vysokoškolské vzdelanie (50 %), najmenej stredoškolské špecializačné vzdelanie (5 %) a vyššie odborné vzdelanie (5 %). Medzi respondentmi na novorodeneckom oddelení najviac respondentov vyštudovalo stredoškolské špecializačné vzdelanie (41 %) a nikto neuviedol stredoškolské vzdelanie bez maturity (graf 4).

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

 

40

 

 

 

 

%

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

stredoškolské

stredoškolské s

špecializačné

vyššie odborné

vysokoškolské

 

bez maturity

maturitou

 

 

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 4 : Percentuálne rozdelenie respondentov podľa vzdelania na vybraných oddeleniach

25

4.2 Všeobecné údaje o zamestnaní respondentov sledovaného súboru

V skupine respondentov na KAIM bol najnižší počet odpracovaných rokov 1, najvyšší 17 a priemerný počet odpracovaných rokov bol 7 (CI95% 5,26 - 9,54 ). Na novorodeneckom oddelení bol najnižší počet odpracovaných rokov 1, najvyšší 41 a priemerný počet odpracovaných rokov bol 21 (CI95% 13,38 – 28,39 ) (tabuľka 9).

Tabuľka 9: Základne štatistické charakteristiky odpracovaných rokov respondentov na súčasnom pracovisku

Sledovaný súbor

Priemer

Medián

Min

Max

CI 95%

 

 

 

 

 

 

KAIM

7

7

1

17

5,26 - 9,54

 

 

 

 

 

 

Novorodenecké oddelenie

21

23

1

41

13,38 – 28,39

 

 

 

 

 

 

Zdravotnícky personál na KAIM uvádzal dĺžku praxe na súčasnom pracovisku najviac 6 - 15 rokov – 55 % respondentov (11 pracovníkov) a žiaden respondent nepracoval nad 25 rokov. Medzi respondentmi na novorodeneckom oddelení pracovalo najviac respondentov nad 25 rokov, a to 47 % (8 pracovníkov), najmenej respondentov pracovalo 6 - 15 rokov – 6 % (1 pracovník) (tabuľka 10).

Tabuľka 10: Rozdelenie respondentov podľa odpracovaných rokov na súčasnom pracovisku

 

 

 

Oddelenie

 

 

Odpracované roky na

 

 

 

 

 

 

KAIM

 

 

Novorodenecké

súčasnom pracovisku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

n

 

%

 

n

%

 

 

 

 

 

 

 

0-5

8

 

40

 

5

29

 

 

 

 

 

 

 

6-15

11

 

55

 

1

6

 

 

 

 

 

 

 

16-25

1

 

5

 

3

18

 

 

 

 

 

 

 

nad 25

0

 

0

 

8

47

 

 

 

 

 

 

 

Spolu

20

 

100

 

17

100

 

 

 

 

 

 

 

Na KAIM uviedlo najviac respondentov, že pracovali ako zdravotnícki pracovníci aj vrátane iných zdravotníckych oddelení a zariadení 6 - 15 rokov, a to 65 % respondentov

26

(13 pracovníkov), žiaden respondent neuviedol dĺžku praxe v zdravotníctve nad 25 rokov. Medzi zdravotníckym personálom na novorodeneckom oddelení pracovalo nad 25 rokov 53 % respondentov (9 pracovníkov), 0 - 5 rokov pracovalo 6 % (1 respondent) (graf 5).

 

60

 

 

 

 

50

 

 

 

 

40

 

 

 

%

30

 

 

 

 

20

 

 

 

 

10

 

 

 

 

0

 

 

 

 

0-5

6-15

16-25

nad 25

 

 

dĺžka praxe vzdravotníctve

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 5: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa dĺžky praxe v zdravotníctve

Graf 6 popisuje odpracované hodiny zdravotníckeho personálu za mesiac na súčasnom oddelení. Najviac – 65 % respondentov na KAIM pracovalo 161 – 170 hodín za mesiac (13 pracovníkov), najmenej – 10 % respondentov uviedlo 150 – 160 hodín (2 pracovníci). Na novorodeneckom oddelení 76 % respondentov uvádzalo počet odpracovaných hodín 150 – 160 za mesiac (13 pracovníkov).

 

80

 

 

 

60

 

 

%

40

 

 

 

20

 

 

 

0

 

 

 

150-160

161-170

171-180

 

 

odpracované hodiny za mesiac

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 6: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa odpracovaných hodín za mesiac na súčasnom pracovisku

27

V tabuľke 11 môžeme vidieť rozdelenie respondentov podľa pracovného zaradenia na vybraných oddeleniach. Na KAIM pracovalo 7 lekárov (35 %), 9 zdravotných sestier (45 %), 2 sanitári (10 %) a 2 respondenti (10 %) uviedli odpoveď iné pracovné zaradenie, a to konkrétne diplomovaná sestra a vrchná sestra. Na novorodeneckom oddelení pracovali 3 lekári (18 %), 9 zdravotných sestier (53 %), 2 zdravotnícki asistenti (11 %) a 3 respondenti (18 %) uviedli odpoveď iné pracovné zaradenie, kde špecifikovali svoje pracovné zaradenie ako vrchná sestra a diplomovaná všeobecná sestra.

Tabuľka 11: Rozdelenie respondentov podľa pracovného zaradenia na súčasnom pracovisku

 

 

 

Oddelenie

 

 

Pracovné zaradenie

 

 

 

 

 

 

KAIM

 

 

Novorodenecké

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

n

 

%

 

n

%

 

 

 

 

 

 

 

Lekár

7

 

35

 

3

18

 

 

 

 

 

 

Zdravotná sestra

9

 

45

 

9

53

 

 

 

 

 

 

Zdravotnícky asistent

0

 

0

 

2

11

 

 

 

 

 

 

Sanitár

2

 

10

 

0

0

 

 

 

 

 

 

Iné

2

 

10

 

3

18

 

 

 

 

 

 

Spolu

20

 

100

 

17

100

 

 

 

 

 

 

4.3 Všeobecné informácie týkajúce sa psychickej záťaže

Na KAIM najviac respondentov pociťovalo nervozitu ako prejav psychickej záťaže vyplývajúcej z práce, a to 30 % respondentov (6 pracovníkov). Zdravotné problémy uvádzalo 25 % respondentov (5 pracovníkov), rovnaký počet uvádzal úzkosť, ako prejav psychickej záťaže. Na novorodeneckom oddelení 53 % respondentov (9 pracovníkov) pociťovalo zdravotné problémy, ako hlavný prejav psychickej pracovnej záťaže. 35 % zdravotníckych pracovníkov (6 respondentov) uvádzalo nervozitu. Rozdiel medzi vybraným zdravotníckym oddelením a prejavmi psychickej záťaže spojených s prácou nie je štatistický významný (p>0,05) (graf 6).

28

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

 

40

 

 

 

 

%

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

Zdravotné

Nervozita

Úzkosť

Zlozvyky

Iné

 

problémy

 

 

 

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 7: Percentuálne rozdelenie respondentov z vybraných oddelení podľa prejavu psychickej pracovnej záťaže

V tabuľke 12 sú znázornené odpovede respondentov na otázku, či majú dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene. Rozdiel medzi zdravotníckym personálom na vybraných oddeleniach a ich časom na regeneráciu je štatisticky významný (p<0,05).

Najviac respondentov na KAIM uvádzalo, že nemá dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene, a to 50 % (10 pracovníkov). Na novorodeneckom oddelení uvádzalo najviac respondentov – 35 % odpoveď áno (6 pracovníkov).

Tabuľka 12: Rozdelenie zdravotníckeho personálu na vybraných oddeleniach podľa toho,

či majú dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene

 

 

 

Oddelenie

 

 

 

 

 

 

 

Dostatok času na regeneráciu

KAIM

 

Novorodenecké

 

 

 

 

 

 

 

n

 

%

n

%

 

 

 

 

 

 

Áno

1

 

5

6

35

 

 

 

 

 

Skôr áno

3

 

15

5

29

 

 

 

 

 

Nie

10

 

50

2

12

 

 

 

 

 

Skôr nie

6

 

30

4

24

 

 

 

 

 

Spolu

20

 

100

17

100

 

 

 

 

 

Na grafe 8 môžeme vidieť percentuálne rozdelenie všetkých respondentov podľa toho, ktoré z možností im poskytuje zamestnávateľ. 84 % respondentov (31 pracovníkov)

29

uvádzalo, že zamestnávateľ im poskytuje odborné semináre, 16 % (6 pracovníkov) uvádzalo rekondičné pobyty. Žiaden z respondentov neuviedol odpoveď poradensko – psychologické služby, rehabilitačné služby alebo odpoveď iné možnosti.

16%

Rekondičné pobyty

Odborné semináre

84%

Graf 8: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa možností, ktoré im poskytuje zamestnávateľ

Tabuľka 13 popisuje rozdelenie respondentov podľa využívania možností poskytovaných zamestnávateľom. 41 % respondentov (15 pracovníkov) uviedlo, že využíva možností, ktoré sú im poskytované, 51 % (19 pracovníkov) využívalo tieto možnosti čiastočne a 8 % (3 respondenti) ich nevyužívalo.

Tabuľka 13: Rozdelenie zdravotníckeho personálu podľa využívania možností poskytovaných zamestnávateľom

 

Sledovaný súbor

 

Využívanie možností poskytovaných

 

 

 

 

 

 

zamestnávateľom

n=37

 

%

 

 

 

 

Áno

15

 

41

 

 

 

 

Čiastočne

19

 

51

 

 

 

 

Nie

3

 

8

 

 

 

 

30

Na oboch vybraných oddeleniach respondenti využívali najčastejšie športové aktivity na zníženie psychického napätia z práce – KAIM 40 % (8 pracovníkov), novorodenecké oddelenie – 47 % (8 pracovníkov). Odpovede, znižovanie psychického napätia alkoholom, drogami, liekmi a iný spôsob neboli uvedené respondentmi na vybraných oddeleniach (graf 9). Rozdiel medzi zdravotníckymi pracovníkmi a jednotlivými spôsobmi znižovania záťaže z práce na novorodeneckom oddelení a oddelení KAIM nie je štatisticky významný (p>0,05).

50

 

 

 

 

40

 

 

 

 

30

 

 

 

 

%

 

 

 

 

20

 

 

 

 

10

 

 

 

 

0

 

 

 

 

nepoužívamnič

relaxačná

Å¡port

rozhovor s

cigarety

 

technika

 

priateľmi

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 9: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa spôsobu znižovania psychického napätia z práce na vybraných oddeleniach

Za najväčší zdroj stresu považoval zdravotnícky personál na obidvoch oddeleniach, urgentné stavy – KAIM 40 % (8 pracovníkov), novorodenecké oddelenie - 59 % (10 pracovníkov). Smrť pacienta uvádzalo 25 % respondentov (5 pracovníkov) na KAIM a 29 % zdravotníckych pracovníkov (5 pracovníkov) na novorodeneckom oddelení. Pokyny nadriadených za zdroj stresu považovalo 25 % respondentov (5 pracovníkov) na KAIM a 6 % (1 pracovník) na novorodeneckom oddelení. Rozdiel medzi zdravotníckym personálom a jednotlivými zdrojmi stresu pri práci na novorodeneckom oddelení a KAIM nie je štatistický významný (p>0,05).

31

 

70

 

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

 

požiadavky

pokyny

interpersonálne

smrť pacienta

urgentné stavy

iné

 

pacientov

nadriadených

vzťahy

 

 

 

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 10: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa zdroja stresu vnímaného pri práci

4.4 Meisterov dotazník

4.4.1 Vyhodnotenie Meisterovho dotazníka podľa pracoviska

„Pri práci sa často dostávam do časovej tiesne“ (otázka 10)

Zdravotnícky personál na KAIM, na otázku, či sa často pri práci dostáva do časovej tiesne skôr súhlasil, a to 50 % (10 respondentov). Na novorodeneckom oddelení najčastejšie respondenti odpovedali áno, úplne súhlasím, čo uviedlo 70 % respondentov (12 pracovníkov). Nie, vôbec nesúhlasím neuviedol žiaden respondent na obidvoch oddeleniach. Rozdiel medzi respondentmi a pociťovaním časovej tiesne na KAIM a na novorodeneckom oddelení je štatisticky významný (p<0,05).

32

 

80

 

 

 

 

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 11: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania časovej tiesne na vybraných oddeleniach

„Práca ma z rôznych dôvodov neuspokojuje“ (otázka 11)

Najčastejšie uvádzaná odpoveď na novorodeneckom oddelení bola nie, vôbec nesúhlasím, čo uviedlo 41 % respondentov (7 pracovníkov). Na KAIM 40 % (8 pracovníkov) skôr súhlasilo a rovnaký počet respondentov (40 %) uvádzal odpoveď skôr nesúhlasím. Neviem uviedlo 23 % respondentov (4 pracovníci) na novorodeneckom oddelení a 5 % (1 zdravotnícky pracovník) na KAIM (graf 12). Zistili sme, že neexistuje signifikantný rozdiel v uspokojení z práce podľa pracoviska (p>0,05).

 

45

 

 

 

 

 

40

 

 

 

 

 

35

 

 

 

 

 

30

 

 

 

 

%

25

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

15

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

5

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 12: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa uspokojenia z práce na vybraných oddeleniach

33

„Moja práca ma psychicky veľmi zaťažuje pre vysokú zodpovednosť spojenú so závažnými dôsledkami“ (otázka 12)

Zdravotnícki pracovníci na KAIM s danou otázkou skôr súhlasili – 60 % respondentov (12 pracovníkov). Áno, úplne súhlasím uviedlo 10 % respondentov (2 pracovníci), neviem uviedlo tiež 10 % respondentov, skôr nesúhlasím uvádzalo 15 % (3 pracovníci) a 5 % respondentov (1 pracovník) uviedlo nie, vôbec nesúhlasím. Na novorodeneckom oddelení 59 % zdravotníckych pracovníkov (10 respondentov), úplne súhlasilo. Ďalej boli uvádzané odpovede: skôr súhlasím, čo odpovedalo 12 % respondentov (2 zdravotnícki pracovníci), neviem uviedlo 23 % zdravotníckych pracovníkov (4 respondenti), skôr nesúhlasím uviedol 1 respondent (6 %) a nikto neodpovedal nie, vôbec nesúhlasím (graf 13). Rozdiel medzi zdravotníckym personálom na novorodeneckom oddelení a KAIM a pociťovaním vysokej zodpovednosti pri práci je štatisticky významný (p<0,05).

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 13: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania vysokej zodpovednosti pri práci na vybraných oddeleniach

„Moja práca je malo zaujímavá, malo podnecujúca, je skôr otupujúca“ (otázka 13)

Na danú otázku odpovedalo na KAIM 55 % zdravotníckych pracovníkov (11 respondentov) skôr nesúhlasím, 5 % (1 pracovník) neviem a 40 % (8 pracovníkov) uviedlo nie vôbec nesúhlasím. Na novorodeneckom oddelení 94 % zdravotníckych pracovníkov (16 respondentov) vôbec nesúhlasilo, 1 respondent (6 %) odpovedal skôr nesúhlasím (graf

34

14). Rozdiel medzi respondentmi na vybraných oddeleniach a vnímaním svojej práce ako malo zaujímavej je štatisticky významný (p<0,05).

100

 

 

 

 

80

 

 

 

 

60

 

 

 

 

%

 

 

 

 

40

 

 

 

 

20

 

 

 

 

0

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 14: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa vnímania svojej práce ako malo zaujímavej

„V mojej práci vznikajú často konflikty či problémy, od ktorých sa nemôžem odpútať ani po skončení pracovnej zmeny“ (otázka 14)

Najviac zdravotníckych pracovníkov na novorodeneckom oddelení – 41 % vôbec nesúhlasilo (7 pracovníkov) a na KAIM – 35 % skôr súhlasilo (7 pracovníkov). 29 % respondentov (5 pracovníkov) skôr súhlasilo na novorodeneckom oddelení, 30 % zdravotníckych pracovníkov (6 respondentov) skôr nesúhlasilo na KAIM (graf 15). Zistili sme, že neexistuje signifikantný rozdiel vo vzniku problémov a konfliktov podľa pracoviska (p>0,05).

35

50

 

 

 

 

40

 

 

 

 

30

 

 

 

 

%

 

 

 

 

20

 

 

 

 

10

 

 

 

 

0

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 15: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa vnímania konfliktov v práci na vybraných oddeleniach

„Pri práci udržujem iba s námahou pozornosť a pohotovosť, pretože sa často dlhý čas nedeje nič nové a rozhodujúce“ (otázka 15)

Respondenti na vybraných oddeleniach nesúhlasia s tým, že ich práca je monotónna. Existuje štatisticky signifikantný rozdiel medzi respondentmi na vybraných oddeleniach a vnímaním svojej práce ako monotónnej (p<0,05). Na KAIM 75 % respondentov (15 pracovníkov) skôr nesúhlasilo a 25 % respondentov (5 pracovníkov) vôbec nesúhlasilo. Na novorodeneckom oddelení 94 % respondentov vôbec nesúhlasilo a 1 respondent (6 %) skôr nesúhlasil (graf 16).

%

100

80

60

40

20

0

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 16: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa pociťovania svojej práce ako monotónnej

36

„Moja práca je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách cítim nervozitu a rozochvenosť“ (otázka 16)

Najviac zdravotníckych pracovníkov na novorodeneckom oddelení vôbec nesúhlasilo s pociťovaním nervozity pri vykonávaní svojej práce, konkrétne 53 % zdravotníckych pracovníkov (9 respondentov). Skôr súhlasil s položenou otázkou len 1 pracovník (6 %). 35% respondentov (7 pracovníkov) na KAIM skôr súhlasilo s pociťovaním rozochvenosti a nervozity a 30 % zdravotníckych pracovníkov (6 pracovníkov) skôr nepociťuje nervozitu (graf 17). Zistili sme, že existuje štatisticky signifikantný rozdiel v pociťovaní nervozity pri práci u respondentov podľa pracoviska

(p<0,05).

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

 

40

 

 

 

 

%

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 17: Percentuálne rozdelenie respondentov na vybraných oddeleniach podľa pociťovania nervozity pri práci

„Vykonávam prácu, pri ktorej chcem po niekoľkých hodinách robiť niečo iné“ (otázka 17)

Na položenú otázku zdravotnícky personál na KAIM odpovedal najčastejšie skôr nesúhlasím – 55 % respondentov (11 pracovníkov). Skôr áno uviedlo 15 % zdravotníckych pracovníkov (3 respondenti) a rovnaký počet uviedol odpoveď nie, vôbec nesúhlasím. Na novorodeneckom oddelení 70 % respondentov (12 pracovníkov) vôbec nesúhlasilo. Neviem odpovedalo 12 % respondentov (2 pracovníci), rovnaký počet skôr nesúhlasil (graf 18). Zistili sme, že existuje štatisticky signifikantný rozdiel v presýtení z práce podľa pracoviska (p<0,05).

37

 

80

 

 

 

 

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 18: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania presýtenia z práce na vybraných oddeleniach

„Moja práca je psychicky tak náročná, že po niekoľkých hodinách cítim zreteľne ochabnutosť a únavu“ (otázka 18)

Na KAIM respondenti skôr súhlasili s pociťovaním únavy pri práci – a to konkrétne 65% (13 pracovníkov). Ďalej boli uvádzané odpovede na KAIM: neviem – 15 % respondentov (3 pracovníci), áno, úplne súhlasím – 10 % respondentov (2 pracovníci), skôr nesúhlasím – 5 % (1 respondent), nie, vôbec nesúhlasím – 5 % (1 respondent).

Najčastejšou odpoveďou na novorodeneckom oddelení bolo nie, vôbec nesúhlasím, čo uviedlo 41 % respondentov (7 pracovníkov). Skôr nesúhlasím odpovedalo 23 % respondentov (4 pracovníci), neviem uviedlo 18 % zdravotníckych pracovníkov (3 respondenti) a skôr súhlasím odpovedali takisto 3 zdravotnícki pracovníci (18 %) (graf 19). Rozdiel v pociťovaní únavy u respondentov na novorodeneckom oddelení a KAIM je štatisticky signifikantný (p<0,05).

38

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 19: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania únavy na vybraných oddeleniach

„Moja práca je psychicky tak náročná, že ju pravdepodobne nemožno robiť roky s rovnakou výkonnosťou“ (otázka 19)

Zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení vôbec nesúhlasil s otázkou – 59 % respondentov (10 pracovníkov). Odpoveď skôr áno uviedlo 12 % zdravotníckych pracovníkov (2 respondenti). Najviac respondentov na KAIM skôr súhlasilo – 45 % respondentov (9 pracovníkov). 30 % respondentov sa vyjadrilo odpoveďou neviem (6 pracovníkov) (graf 20). Existuje štatisticky signifikantný rozdiel v dlhodobej maximálnej

únosnosti podľa pracoviska (p<0,05).

 

70

 

 

 

 

 

60

 

 

 

 

 

50

 

 

 

 

%

40

 

 

 

 

30

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

20

 

 

 

 

 

10

 

 

 

 

 

0

 

 

 

 

 

áno, úplne

skôr áno

neviem

skôr nie

nie, vôbec

KAIM Novorodenecké oddelenie

Graf 20: Percentuálne rozdelenie respondentov podľa pociťovania dlhodobej maximálnej

únosnosti na vybraných oddeleniach

39

Vyhodnotenie podľa faktorov

Tabuľka 14 porovnáva aritmetické priemery, smerodajné odchýlky, kritické hodnoty jednotlivých faktorov a hrubého skóre u žien podľa pracoviska s normou. U zdravotníckeho personálu na novorodeneckom oddelení sú hodnoty aritmetického priemeru a kritickej hodnoty pri faktore preťaženia vyššie ako u zdravotníckeho personálu na KAIM. V ostatných faktoroch – monotónia, nešpecifický faktor a v hrubom skóre sú priemerné a kritické hodnoty vyššie u zdravotníckeho personálu na KAIM.

Na KAIM boli prekročené hodnoty u zdravotníckych pracovníkov vo faktore preťaženie v nešpecifickom faktore a v hrubom skóre. U zdravotníckych pracovníkov na novorodeneckom oddelení boli prekročené hodnoty aritmetického priemeru a kritickej hodnoty vo faktore preťaženie. Štatisticky signifikantný rozdiel medzi vybranými oddeleniami nebol zistený v položke č. 11 (malé uspokojenie z práce) a v položke č. 14 (problémy a konflikty) (p>0,05). Vo zvyšných 8 položkách (položky č.10, č.12, č.13, č.15, č.16, č.17, č.18, č.19) existuje štatisticky významný rozdiel podľa pracoviska (p<0,05).

Tabuľka 14: Prehľad hodnôt faktorov a hrubého skóre u žien podľa pracoviska

Faktor

 

Sledovaný

 

 

 

I.

 

 

 

 

II.

 

 

 

III.

 

 

HRUBÉ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NEŠPECIFICKÝ

 

 

 

súbor

 

PREŤAŽENIE

 

MONOTÓNIA

 

 

SKÓRE

 

 

 

 

 

FAKTOR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

 

s.d

K

 

x

 

s.d

K

 

x

s.d

 

K

 

x

s.d

 

K

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Norma

 

8,4

 

3,2

10

 

7,6

 

3,0

9

 

11,7

4,4

 

14

 

25

8,1

 

29

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KAIM

10,4

3,1

12

6,4

2,3

8

12,3

4,7

 

15

29

10,2

 

34

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Novorodenecké

11,2

2,9

13

4,3

1,7

5

6,9

3,9

 

9

22,4

8,6

 

27

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

40

Vyhodnotenie podľa otázok

Nasledujúca tabuľka 15 zobrazuje kritické hodnoty mediánu v jednotlivých položkách podľa Meistera a hodnoty mediánu položiek podľa pracoviska. Na KAIM boli prekročené hodnoty mediánu v položkách časová tieseň – hodnota mediánu 4, vysoká zodpovednosť – medián 4, problémy a konflikty – medián 3, únava – hodnota mediánu 4, dlhodobá únosnosť - medián 4. V položkách malé uspokojenie z práce (medián 2,5) a nervozita (medián 3) sa hodnota mediánu rovnala kritickej hodnote. V ostatných položkách – otupujúca práca (medián 2), monotónia (medián 2) a presýtenie (medián 2) neboli prekročené kritické hodnoty mediánu. Na novorodeneckom oddelení boli hodnoty mediánu prekročené v položkách časová tieseň - medián 5 a vysoká zodpovednosť - medián 5. V ostatných položkách nebola prekročená kritická hodnota mediánu a ani hodnoty mediánov sa nerovnali kritickej hodnote.

Tabuľka 15: Prehľad hodnôt mediánov jednotlivých otázok podľa pracoviska a kritické hodnoty mediánu podľa Meistera

 

 

 

Oddelenie

 

Kritická

Otázka

 

 

 

 

 

 

hodnota

 

KAIM

 

 

Novorodenecké

 

 

 

 

 

mediánu

 

 

 

 

 

 

 

I. PREŤAŽENIE

 

 

 

 

 

 

 

Časová tieseň

4

 

5

3

Vysoká zodpovednosť

4

 

5

3

Problémy a konflikty

3

 

2

2,5

II. MONOTÓNIA

 

 

 

 

 

 

 

Malé uspokojenie z práce

2,5

 

2

2,5

Otupujúca práca

2

 

1

2,5

Monotónia

2

 

1

2,5

III. NEŠPECIFICKÝ FAKTOR

 

 

 

 

 

 

 

Nervozita

3

 

1

3

Presýtenie

2

 

1

3

Únava

4

 

2

3

Dlhodobá únosnosť

4

 

1

2,5

41

Klasifikácia záťaže

V tabuľke 16 uvádzame stupeň záťaže podľa pracoviska. Na KAIM bol faktor I (hodnota mediánu 11) o viac ako 2 body vyšší ako faktor II (hodnota mediánu 6,5), z toho dôvodu sme k faktoru I. pripočítali faktor III. Súčet daných faktorov bol 24, čiže záťaž dosahuje stupeň č. 2. Na novorodeneckom oddelení bol taktiež faktor I (hodnota mediánu

12) vyšší aspoň o 2 body ako faktor II (hodnota mediánu 4), preto sme sčítali faktor I a III. Výsledok po sčítaní bol 17, čiže stupeň záťaže je č. 1.

Psychická záťaž na KAIM dosahovala stupeň č. 2, čo vyjadruje prítomnosť tendencie k preťaženiu. Druhý stupeň záťaže je charakterizovaný ako „psychická záťaž, pri ktorej môže dochádzať pravidelne k dočasným ovplyvneniam subjektívneho stavu, resp. výkonnosti“ (Hladký - Žídková,1999).

Na novorodeneckom oddelení dosahovala psychická záťaž stupeň č. 1, ktorá vyjadruje, že nie je prítomná tendencia k preťaženiu. Prvý stupeň záťaže je definovaný ako

„záťaž, pri ktorej nie je pravdepodobne ovplyvnené zdravie, subjektívny stav a výkonnosť“

(Hladký - Žídková,1999).

Tabuľka 16: Stupeň psychickej záťaže podľa pracoviska

 

Faktor I

Faktor II

Faktor III

Súčet faktorov

 

Oddelenie

 

 

 

Stupeň

Medián

Medián

Medián

I a III

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

KAIM

11

6,5

13

24

2

 

 

 

 

 

 

Novorodenecké

12

4

5

17

1

 

 

 

 

 

 

4.4.2 Vyhodnotenie Meisterovho dotazníka podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku

Vyhodnotenie podľa faktorov

V tabuľke 17 môžeme vidieť aritmetické priemery, smerodajné odchýlky, kritické hodnoty jednotlivých faktorov a hrubého skóre u žien podľa dĺžky praxe na súčasnom

42

pracovisku

a ich porovnanie s normou. Pri faktore

preťaženie sa

aritmetický

priemer

a kritická

hodnota zvyšujú s pribúdajúcou

dĺžkou

praxe. Vo

faktore monotónia,

nešpecifickom faktore a v hrubom skóre sú

aritmetický priemer

a kritická

hodnota

najvyššie v skupine 6 – 10 rokov, najnižšie v skupine nad 10 rokov. Pri dĺžke praxe 0 - 5 rokov boli prekročené hodnoty vo faktore preťaženie a v hrubom skóre. Pri dĺžke praxe 6 – 10 rokov hodnoty prekračovali normu vo faktore preťaženie, nešpecifický faktor a v hrubom skóre. Pri dĺžke praxe nad 10 rokov boli hodnoty prekročené len vo faktore preťaženie. Rozdiel medzi dĺžkou praxe na súčasnom pracovisku a záťažovými faktormi nie je štatistický významný (p>0,05).

Tabuľka 17: Prehľad hodnôt faktorov a hrubého skóre u žien podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Faktor

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dĺžka

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

praxe

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

III.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

I. PREŤAŽENIE

II. MONOTÓNIA

NEŠPECIFICKÝ

HRUBÉ SKÓRE

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

FAKTOR

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

x

s.d

K

x

s.d

K

x

 

s.d

 

K

x

s.d

K

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Norma

8,4

 

3,2

 

10

 

7,6

 

3

 

9

 

11,7

 

 

4,4

 

 

14

 

25

 

8,1

 

29

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

0 - 5 rokov

10,2

 

2,9

 

12

 

5,6

 

2,4

 

7

 

10,1

 

4,7

 

 

12

 

25,8

 

10

 

31

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

6 - 10

10,3

 

4

 

12

 

6,3

 

2,4

 

8

 

11,8

 

5,8

 

 

15

 

28,3

 

12,2

 

34

 

 

rokov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

nad 10

11,7

 

2,8

 

13

 

4,5

 

1,9

 

5

 

7,6

 

4,4

 

 

10

 

23,8

 

9,1

 

28

 

 

rokov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pri dĺžke praxe 0 - 5 rokov boli prekročené normy kritickej hodnoty v otázkach časová tieseň - medián 4, vysoká zodpovednosť - medián 4 a dlhodobá únosnosť - medián 3. V dvoch otázkach – malé uspokojenie z práce (medián 2,5) a únava (medián 3) sa hodnoty mediánu rovnali kritickej hodnote mediánu podľa Meistera. Ostatné otázky nepresiahli normu kritickej hodnoty mediánu. Pri dĺžke praxe 6 - 10 rokov boli prekročené normy kritickej hodnoty v otázkach časová tieseň - medián 4, vysoká zodpovednosť -

43

medián 4, malé uspokojenie z práce - medián 3,5, únava - medián 3,5, dlhodobá únosnosť - medián 3. V otázke problémy a konflikty (medián 2,5) sa hodnota mediánu rovnala kritickej hodnote. Ostatné otázky nedosiahli kritickú hodnotu mediánu. Normy kritickej hodnoty mediánu pri dĺžke praxe nad 10 rokov boli prekročené v otázkach časová tieseň - medián 5, vysoká zodpovednosť - medián 5, problémy a konflikty - medián 3. Ostatné otázky nepresiahli normu kritickej hodnoty mediánu (tabuľka 18).

Tabuľka 18: Prehľad hodnôt mediánu jednotlivých otázok podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku a kritické hodnoty mediánu podľa Meistera

 

 

 

Dĺžka praxe

 

Kritická

 

Otázka

 

 

 

 

hodnota

0 - 5

6 - 10

 

nad 10

 

 

rokov

rokov

 

rokov

mediánu

 

I. PREŤAŽENIE

 

 

 

 

 

 

Časová tieseň

4

4

 

5

3

 

 

 

 

 

 

 

Vysoká zodpovednosť

4

4

 

5

3

 

 

 

 

 

 

 

Problémy a konflikty

2

2,5

 

3

2,5

 

 

 

 

 

 

 

II. MONOTÓNNOSŤ

 

 

 

 

 

 

Malé uspokojenie z práce

2,5

3,5

 

2

2,5

 

 

 

 

 

 

 

Otupujúca práca

1

1,5

 

1

2,5

 

 

 

 

 

 

 

Monotónia

1,5

2

 

1

2,5

 

 

 

 

 

 

 

III. NEŠPECIFICKÝ FAKTOR

 

 

 

 

 

 

Nervozita

2

2

 

2

3

 

 

 

 

 

 

 

Presýtenie

2

2,5

 

1

3

 

 

 

 

 

 

 

Únava

3

3,5

 

2

3

 

 

 

 

 

 

 

Dlhodobá únosnosť

3

3

 

1

2,5

 

 

 

 

 

 

Tabuľka 19 popisuje stupeň psychickej záťaže pri práci podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku. Pri dĺžkach praxe 0 – 5 rokov a 6 – 10 rokov dosahovala psychická záťaž stupeň č. 2. Záťaž pri dĺžke praxe nad 10 rokov dosahovala stupeň č. 1. Faktor I bol aspoň o 2 vyšší ako faktor II pri všetkých troch kategóriách dĺžky praxe, z toho dôvodu sme sčítali faktor I a faktor III (tendencia k preťaženiu). Súčet faktorov I a III pri dĺžke praxe 0 – 5 rokov bol 20, čiže stupeň záťaže bol č. 2. Súčet pri dĺžke praxe 6 – 10 rokov bol 21,5, čo znamená tiež stupeň psychickej záťaže č. 2. Výsledok po sčítaní faktora I a III

44

pri dĺžke praxe nad 10 rokov bol 19, čiže záťaž dosahovala stupeň č. 1. Rozdiel medzi dĺžkou praxe na súčasnom pracovisku a záťažovými faktormi nie je štatistický významný (p>0,05). Pri zisťovaní rozdielov v desiatich položkách Meisterovho dotazníka podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku ani v jednej položke nebol zistení štatistický signifikantný rozdiel (p>0,05).

Tabuľka 19: Stupeň záťaže podľa dĺžky praxe na súčasnom pracovisku

Dĺžka praxe

Faktor I

Faktor II

Faktor III

Súčet faktorov

Stupeň

Medián

Medián

Medián

I a III

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

0

- 5 rokov

10

5

10

20

2

 

 

 

 

 

6

- 10 rokov

10,5

7

11

21,5

2

 

 

 

 

 

nad 10 rokov

13

4

6

19

1

 

 

 

 

 

45

5 DISKUSIA

Výskyt psychických porúch, ktoré súvisia s prácou neustále narastá (Klink, 2001). Ide o problém, ktorý ovplyvňuje produktivitu, zdravotný stav a tiež celkovú pohodu na pracovisku. K povolaniam, ktoré sú výrazne ovplyvnené stresom a záťažou patrí aj povolanie zdravotníckeho pracovníka. V každodennej praxi sa zdravotnícky personál stretáva s bolesťou, utrpením a chorobami pacientov, čo predstavuje výraznú psychickú záťaž (Komačeková, 2012). Vzhľadom na starnutie populácie, vysoký výskyt chronických ochorení, prítomnosť intenzívnych problémov v zdravotníctve a zvýšenie požiadaviek pacientov na kvalitu starostlivosti sa stáva pracovné prostredie jedným z faktorov psychickej záťaže v práci zdravotníckeho personálu (Kwiecień, 2012; Lambert, 2008).

Cieľom našej štúdie bolo zhodnotiť a porovnať psychickú záťaž zdravotníckych pracovníkov podľa oddelenia a podľa dĺžky praxe na danom pracovisku. Štúdia sa ďalej zaoberala hlavnými príčinami a problémami psychickej záťaže zdravotníckeho personálu na pracovisku. Na dosiahnutie stanovených cieľov bola využitá metóda podľa Meistera a dotazníková metóda.

Na nami vybrané oddelenia bolo distribuovaných 41 dotazníkov, návratnosť bola

100 %. Naše zaraďovacie kritérium zahŕňalo zodpovedanie všetkých otázok v dotazníku a správne označenie odpovedí. Po vyradení dotazníkov sme pracovali s 37 dotazníkmi (90 %). K analýze dát bolo použitých 20 dotazníkov (54 %) za KAIM a 17 dotazníkov (46 %) za novorodenecké oddelenie.

Sledovaný súbor na novorodeneckom oddelení bol tvorený ženami (100 %), na KAIM pracovali 4 muži (20 %) a 16 žien (80 %). V čase sledovania bolo najväčšie zastúpenie respondentov na novorodeneckom oddelení vo vekovej skupine 51 – 60 rokov (41 %). Najpočetnejšiu skupinu na KAIM tvoril personál vo vekovej skupine 31 – 40 rokov (55 %).Výpočtom aritmetického priemeru veku sme zistili, že v dobe dotazníkového prieskumu pracoval na KAIM vekovo mladší personál – priemerný vek bol 35 rokov. Na novorodeneckom oddelení zdravotnícki pracovníci dosahovali priemerný vek 46 rokov. S vekom súvisí otázka odpracovaných rokov na súčasnom pracovisku. Priemerný počet odpracovaných rokov na KAIM bol 7 rokov, kým na novorodeneckom oddelení 21 rokov. Na KAIM respondenti pracovali najviac 6 – 15 rokov, v počte 11 (55 %), na novorodeneckom oddelení pracovalo najviac respondentov nad 25 rokov, a to v počte 8 (47 %). Počet odpracovaných rokov zodpovedá veku sledovaného súboru na vybraných pracoviskách. Oslovení respondenti na oboch oddeleniach ako rodinný stav najčastejšie

46

uvádzali možnosť vydatá/ženatý s deťmi. Najvyšší udávaný počet odpracovaných hodín za mesiac bol v skupine pracovníkov na KAIM 161 – 170 hodín (76 % pracovníkov), na novorodeneckom oddelení 150 – 160 hodín (65 % pracovníkov). Z analýzy dát venovanej položke vzdelanie vyplýva, že najviac respondentov na KAIM absolvovalo vysokoškolské vzdelanie (50 %), čo súvisí s počtom lekárov na danom oddelení. Na novorodeneckom oddelení bolo zastúpených najviac respondentov so špecializačným vzdelaním (41 %). Poslednou položkou, ktorá sa týkala základných informácií o respondentoch bolo pracovné zaradenie. Najväčšie zastúpenie na oboch oddeleniach mali zdravotné sestry, na KAIM bol počet lekárov počas zberu údajov 7, na novorodeneckom oddelení 3.

Položky Meisterovho dotazníka (č. 10 – 19) boli využité pri testovaní hypotéz č. 1 a č. 2. Ostatné položky nášho dotazníka boli zamerané tiež na psychickú záťaž, a tým venujeme svoju pozornosť nižšie. Vyhodnotením údajov sme sa snažili potvrdiť nami stanovené hypotézy.

Hypotézou č. 1 sme predpokladali, že zdravotnícky personál na KAIM bude uvádzať väčší stupeň záťaže ako zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení. Meisterovou metódou sme zistili, že zdravotnícki pracovníci pracujúci na KAIM dosahovali stupeň záťaže č. 2. Daný stupeň predstavuje záťaž, pri ktorej môže pravdepodobne dochádzať k dočasnému ovplyvneniu zdravotného stavu a výkonnosti. Personál na novorodeneckom oddelení dosahoval podľa našich výsledkov stupeň záťaže č. 1. Stupeň záťaže č. 1 je charakterizovaný ako stupeň, ktorý nepredstavuje ovplyvnenie zdravia a výkonnosti.

Analýzou podľa otázok sme zistili, že zdravotnícky personál na KAIM hodnotil svoju prácu negatívne z hľadiska časovej tiesne, vysokej zodpovednosti, únavy, vzniku problémov a konfliktov na pracovisku. Zdravotnícki pracovníci sa tiež obávali, že svoju prácu nedokážu vykonávať dlhodobo s rovnakou kvalitou. Personál na novorodeneckom oddelení hodnotil negatívne len časovú tieseň a vysokú zodpovednosť. Položky faktora monotónia (faktora jednostrannej záťaže) - spokojnosť v práci, otupujúca práca, monotónia hodnotili zdravotnícki pracovníci na oboch oddeleniach pozitívne.

Podľa faktorovej analýzy sa nám potvrdilo, že personál na KAIM pociťuje nadmernú záťaž vo viacerých oblastiach ako personál na novorodeneckom oddelení. Kým zdravotnícki pracovníci na novorodeneckom oddelení pociťovali nadmernú záťaž len vo faktore preťaženia, personál na KAIM okrem spomínaného faktora pociťoval záťaž aj

47

v nešpecifickom faktore (stresová odpoveď) a v hrubom skóre. Faktor monotónia pre zdravotnícky personál na oboch oddeleniach nepredstavuje záťaž.

Na základe našich výsledkov môžeme tvrdiť, že personál na KAIM má celkovo vyššie priemerné aj kritické hodnoty v záťažových faktoroch ako personál na novorodeneckom oddelení, výnimkou je faktor preťaženie. Pri testovaní prvej hypotézy sme zistili, že existuje signifikantný rozdiel v pociťovaní psychickej záťaže podľa oddelenia (p<0,05). V dvoch položkách – uspokojenie z práce a vznik problémov na pracovisku nebol zistený štatisticky významný rozdiel u pracovníkov podľa oddelenia (p>0,05). Podľa Meisterovej metódy zdravotnícky personál na KAIM pociťoval vyšší stupeň záťaže ako personál na novorodeneckom oddelení. Predpokladáme, že to môže byť spôsobené zvýšenými nárokmi, ktoré sú kladené na zdravotnícky personál na KAIM pri ošetrovaní kriticky chorých pacientov. Častejšie sa stretávajú so smrťou, bolesťou, depresívnymi a ťažko chorými pacientmi. Taktiež u pacientov na KAIM dochádza často k zmene zdravotného stavu, čo si vyžaduje neustálu pozornosť zdravotníckeho personálu pracujúceho na tomto oddelení. Na novorodeneckom oddelení je zdravotnícky personál vystavený skôr preťaženiu, ktoré vyplýva z vysokej zodpovednosti o starostlivosť novorodencov. Štúdia prebiehajúca v Spojenom kráľovstve tvrdí, že zdravotné sestry pracujúce na novorodeneckom oddelení pociťujú priemernú psychickú záťaž pri práci

(Milligan, 2008). V oblasti anestéziologickej a intenzívnej starostlivosti pôsobí viacero faktorov, ktoré sú príčinou stresu a záťaže (Burgess – Irvine - Wallymahmed, 2010). Štúdia prebiehajúca vo Švajčiarsku na oddelení intenzívnej medicíny zistila, že došlo k výraznému nárastu psychickej záťaže na tomto oddelení v priebehu 16 rokov, a to najmä z dôvodu zvýšenia počtu ťažko chorých pacientov (Jakob - Rothen, 1997). Podľa Národného centra zdravotníckych informácií počet návštev pacientov v ambulanciách anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR stúpol v roku 2011 o približne 31 tisíc návštev oproti roku 2010 (NCZI, 2011).

Psychická záťaž na nemocničných oddeleniach sa zvyšuje s pocitom únavy (Byrne, 2011). Personál na KAIM v porovnaní s novorodeneckým oddelením výraznejšie pociťoval únavu pri svojej práci. Pre porovnanie, hodnota mediánu v položke únava na KAIM dosahovala hodnotu 4 a na novorodeneckom dosahovala hodnotu 2. Kritická hodnota mediánu (norma), ktorej prekročenie znamená, že pracovníci hodnotia negatívne svoju prácu, dosahovala hodnotu 3. Podľa štúdie prebiehajúcej v Japonsku, zdravotné sestry pracujúce na novorodeneckom oddelení pociťovali výraznú celkovú únavu, úzkosť a depresívne nálady, čo sa však v našich výsledkoch nepotvrdilo (Fujimaru, 2012).

48

Personál na novorodeneckom oddelení pociťoval vyššiu záťaž v položkách časová tieseň a vysoká zodpovednosť v porovnaní s personálom na KAIM. Pri analýze otázok hodnoty mediánov v obidvoch spomínaných otázkach na novorodeneckom oddelení dosahovali hodnotu 5, kým na KAIM hodnotu 4.

Položky časová tieseň a vysoká zodpovednosť spadajú pod faktor preťaženie. Hlavnými dôvodmi preťaženia v práci zdravotníckeho pracovníka podľa americkej štúdie môže byť aj nedostatok personálu na oddeleniach a veľa nadčasov (Carayon - Gurses, 2008). V súčasnosti pozorujeme výrazný odchod vyštudovaných zdravotných sestier a lekárov do zahraničia aj v Slovenskej republike. Prieskum, ktorý prebiehal na lekárskych fakultách zistil, že ôsmi z desiatich absolventov plánujú odísť pracovať do zahraničia (Zachar,

2011). Podľa informácií Národného centra zdravotníckych informácií klesol počet zdravotných sestier v Slovenskej republike za posledných 10 rokov. Taktiež klesá aj počet študentov na stredných zdravotníckych školách. Počet poklesol z 12 439 na 7 214

študentov v školskom roku 2010/2011 (NCZI, 2012). Priemerný počet sestier na 1 000 obyvateľov v porovnaní s krajinami EÚ je podpriemerný. Počet lekárov na 1 000 obyvateľov sa v Slovenskej republike pohybuje okolo priemeru OECD (Zachar, 2011).

Odborné práce, ktoré sa venujú psychickej záťaži, syndrómu vyhorenia a pracovnej nespokojnosti sa zhodujú na závere, že nedostatok kvalifikovaného personálu na nemocničnom oddelení sa spája s vyššou mierou nežiaducich účinkov (Stanton, 2004).

Hypotézou č. 2 sme predpokladali, že zdravotnícky personál s kratšou praxou má vyšší stupeň psychickej záťaže ako zdravotnícky personál s dlhšou praxou na vybranom oddelení. Podľa našich výsledkov pri dĺžke praxe 0 – 5 rokov a 6 – 10 rokov dosahovala psychická záťaž stupeň č.2, kým pri dĺžke praxe nad 10 rokov dosahovala záťaž stupeň č.1.

Pri analýze jednotlivých otázok Meisterovho dotazníka hodnotil zdravotnícky personál pri dĺžke praxe 0 – 5 rokov negatívne - časovú tieseň pri práci, vysokú zodpovednosť a dlhodobú únosnosť. Rovnako aj personál pri dĺžke praxe 6 – 10 rokov hodnotil negatívne spomínané tri položky a navyše aj položky uspokojenie z práce a únavu. Pri dĺžke praxe nad 10 rokov negatívne zdravotnícki pracovníci ohodnotili taktiež časovú tieseň a vysokú zodpovednosť, avšak negatívne ohodnotili svoju prácu aj z pohľadu vzniku konfliktov a problémov. Všetky tri skupiny zdravotníckych pracovníkov rozdelených podľa dĺžky praxe spoločne ohodnotili časovú tieseň pri práci za negatívnu. Časová tieseň je typická práve pre zdravotnícke povolanie. Aj slovenská štúdia vo svojich záveroch poukazuje na skutočnosť, že zdravotnícki pracovníci hodnotia negatívne najmä

49

časovú tieseň a dlhodobú únosnosť, v čom sa zhodujú naše výsledky (Gurková - Macejková, 2012).

Najvyššiu psychickú záťaž podľa faktorovej analýzy dosahuje personál pri dĺžke praxe 6 – 10 rokov, kde sme zistili pociťovanie nadmernej záťaže vo faktore preťaženia, faktore nešpecifickej záťaže (stresová odpoveď) ako aj v hrubom skóre. Pri dĺžke praxe 0 – 5 rokov pociťovali pracovníci vyššiu záťaž vo faktore preťaženie a v hrubom skóre . Pri dĺžke praxe nad 10 rokov personál uvádzal nadmernú záťaž len vo faktore preťaženia. Na základe našich výsledkov môžeme tvrdiť, že psychická záťaž sa s pribúdajúcimi rokmi praxe nezvyšuje, práve naopak. To potvrdzuje aj Byrne (2011) vo svojej štúdii, v ktorej tvrdí, že psychická pracovná záťaž sa znižuje s dlhšou praxou. Môžeme sa domnievať, že zdravotné sestry, lekári či iní zdravotnícki pracovníci s vyšším počtom odpracovaných rokov a tým aj väčšími skúsenosťami, majú lepšiu schopnosť zdolávať psychickú záťaž aj napriek vysokému stupňu vyčerpanosti. Predpokladáme, že personál s kratšou dĺžkou praxe sa nemusel stotožniť so svojou prácou na oddelení, a preto môže vnímať vyššiu záťaž.

Zdravotnícky personál pracujúci viac ako 10 rokov pociťoval nižší stupeň záťaže ako personál s kratšou praxou. Pracovníci s dĺžkou praxe 6 – 10 rokov vnímali väčšiu nadmernú záťaž ako personál s praxou 0 - 5 rokov. Rozdiel v pociťovaní psychickej záťaže podľa odpracovaných rokov na danom pracovisku nebol štatisticky signifikantný (p>0,05),

čo znamená, že stanovená hypotéza sa nepotvrdila. Faktorom, ktorý mohol ovplyvniť výsledok je malá vzorka sledovaného súboru a rozdiely v početnosti skupín.

Psychická záťaž môže vznikať už počas štúdia na vysokej či strednej škole.

Študenti lekárskej fakulty prežívajú výraznejšiu psychickú záťaž v porovnaní s inými študijnými odbormi. Stres, ktorý študenti medicíny vnímajú, má vplyv nie len na ich akademické výkony, ale aj na ich zdravotný stav (Solanky, 2012). Sherina (2004) s týmto záverom súhlasí a dopĺňa ho o skutočnosť, že psychická záťaž je výrazne asociovaná s depresiou. Prechodom zo školského prostredia do klinickej praxe sa môže záťaž počas prvých rokov praxe prehlbovať. Americká štúdia tvrdí, že prvé roky praxe v nemocničnom prostredí sa spájajú s výrazným stresom. Po nástupe na nemocničné oddelenie 33 – 61 % absolventov škôl rozmýšľa nad odchodom (Duchscher, 2009). Trvá určité obdobie, kým sa zdravotnícky pracovník oboznámi so svojou úlohou na oddelení, na ktorom sa rozhodol pracovať. Ak sa však nedokáže adaptovať, môže prežívať výraznú psychickú záťaž, ktorá má vplyv na jeho výkonnosť a kvalitu pracovného života (Dahlin – Fjell - Runeson, 2010). Dlhodobé pôsobenie stresorov na pracovisku, ku ktorým patrí práca na zmeny, nadmerná

50

psychická záťaž, zlá komunikácia s nadriadenými, neskúsený spolupracovníci, hodnotenie zdravotného stavu pacienta, môže viesť od psychického vyčerpania až k syndrómu vyhorenia (Selmanovic, 2011; Hall, 2004).

V stanovenej hypotéze č. 3 sme predpokladali, že zdravotnícki pracovníci na vybraných oddeleniach najčastejšie používajú k zníženiu psychickej záťaže pohybové aktivity (šport, prechádzky). Naša hypotéza sa potvrdila. Na oboch vybraných oddeleniach respondenti využívali najčastejšie športové aktivity na zníženie psychického napätia z práce – KAIM 40 % pracovníkov, novorodenecké oddelenie – 47 % pracovníkov.

Zdravotnícky personál na novorodeneckom oddelení ako druhý najčastejší spôsob na zníženie napätia využíva rozhovor s priateľom/priateľkou – 35 % pracovníkov. Na KAIM uviedlo túto možnosť 10 % zdravotníckych pracovníkov. 30 % pracovníkov na KAIM nepoužíva nič a 15 % používa fajčenie ako spôsob znižovania psychického napätia. Po analýze údajov sme zistili, že neexistuje štatisticky signifikantný rozdiel medzi zdravotníckymi pracovníkmi na vybraných oddeleniach a jednotlivými spôsobmi znižovania záťaže z práce (p>0,05). Pohybové aktivity majú vplyv na zníženie svalových bolestí, zlepšenie celkovej pohody pracovníka, avšak nebolo preukázané výrazné zlepšenie psychického zdravia (Michie – Williams, 2003). Podľa holandskej štúdie vysoká psychická záťaž súvisiaca s prácou zvyšuje riziko zneužívania alkoholu, drog, či iných návykových látok. Môže sa objaviť úzkosť, depresia, problémy v sociálnych vzťahoch (Hombergh,

2009). V našom sledovanom súbore nikto neuvádzal konzumáciu alkoholu, užívanie drog alebo liekov. Fajčenie, ako spôsob znižovania pracovného napätia uvádzal len zdravotnícky personál na KAIM.

Psychická pracovná záťaž znižuje kvalitu pracovného života zdravotníckych pracovníkov. Môže spôsobovať zdravotné problémy, zvlášť problémy s pohybovým aparátom (Cox - Griffiths, 1996). Podľa našich výsledkov sledovaný súbor na KAIM najčastejšie pociťoval nervozitu ako prejav psychickej záťaže – 30 % pracovníkov. 25 % zdravotníckych pracovníkov pociťovalo úzkosť a rovnaký počet zdravotné problémy. Personál na novorodeneckom oddelení najčastejšie uvádzal zdravotné problémy v súvislosti s psychickou záťažou – 53 % pracovníkov. Predpokladáme, že to môže byť spôsobené vekom zdravotníkov. Personál na novorodeneckom oddelení je vekovo starší. Lambert (2008) identifikoval ako prejavy stresu najmä nervozitu, náladovosť, únavu, fajčenie, konzumáciu alkoholu a bolesti hlavy, čo sa z časti potvrdilo aj v našich výsledkoch. Dlhodobé pôsobenie psychickej záťaže v práci zdravotníkov môže súvisieť

51

alebo zhoršiť zdravotné problémy, ako napríklad cukrovku, obezitu, vysoký krvný tlak, žalúdočné ťažkosti a tiež ochorenia srdca. To potvrdzuje aj anglická štúdia, zamestnanci, ktorí pociťujú dlhodobo pracovnú psychickú záťaž a stres, majú zvýšené riziko ischemickej choroby srdca (Steptoe - Kivimäki, 2012).

Záťaž a stres v práci zdravotníckeho personálu môžu mať veľa príčin. Medzi najbežnejšie pracovné faktory v povolaní zdravotníckeho pracovníka, ktoré súvisia s psychickou záťažou, patria nedostatok podpory zo strany nadriadených, nedostatočná kontrola nad prácou, zlé vzťahy medzi spolupracovníkmi (Michie - Williams, 2003). Fínska štúdia prebiehajúca v Helsinkách zistila, že zdravotníci často pociťujú stres ak

nedokážu

splniť požiadavky, ktoré

sú

na nich pri práci kladené (Aholaakko,

2011).

V našom

sledovanom súbore, 25

%

zdravotníckych pracovníkov z KAIM

a 6 %

z novorodeneckého oddelenia považovalo pokyny nadriadených za zdroj stresu pri práci. Zlé interpersonálne vzťahy boli považované za zdroj stresu, aj keď v menšej miere.

Požiadavky pacientov predstavujú významný zdroj psychickej záťaže z práce (Kwiecień – Wujtewicz - Dąbrowska, 2012). S výsledkom tohto výskumu sa zhodujú viaceré štúdie. Podľa našich výsledkov za najväčší zdroj stresu považujú zdravotnícki pracovníci na obidvoch oddeleniach urgentné stavy, KAIM – 40 % respondentov, novorodenecké oddelenie – 59 % respondentov. Zo sledovaného súboru nikto neuviedol požiadavky pacientov ako zdroj stresu pri práci.

Psychická záťaž v práci zdravotníckych pracovníkov má významný vplyv na bezpečnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Zlá organizácia práce a pracovné prostredie na oddelení podporujú vznik psychickej záťaže (Gurses, 2009). Podobne aj Landrigan (2004) poukazuje na to, že zlé rozvrhnutie práce, nedostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene a nedostatok spánku môže mať za následok viac medicínskych chýb. Oslovení respondenti na KAIM (80 % pracovníkov) nemali alebo skôr nemali dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene, kým respondenti na novorodeneckom oddelení si našli alebo skôr našli čas na oddych po práci (64 % pracovníkov).

Na základe získaných informácií môžeme konštatovať, že zdravotnícki pracovníci prežívajú psychickú záťaž pri výkone svojho povolania. Na nami sledovaných oddeleniach pociťoval zdravotnícky personál odlišný stupeň záťaže. Každý zo zdravotníckych pracovníkov sa snaží so psychickou záťažou vyrovnať iným spôsobom. Je podstatné, aby sa zdravotnícky personál dokázal odpútať od pracovných problémov a mal dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene.

52

ZÁVER

Psychická záťaž a stres sú súčasťou nášho každodenného života. Pociťujeme ich pri bežných aktivitách, no v súčasnosti sú spomínané najmä v súvislosti s pracovným prostredím. Psychická záťaž a psychické problémy súvisiace s prácou sú na vzostupe, načo upozorňujú aj štáty EÚ.

Z toho dôvodu, sme sa zaoberali problematikou psychickej záťaže v našej diplomovej práci, konkrétne sme hodnotili záťaž v práci zdravotníckeho personálu. Zdravotnícki pracovníci sú zvlášť ohrozovaní pracovnými faktormi, ktoré pôsobia na ich duševné zdravie. Zamerali sme sa na zdravotnícky personál pracujúci na novorodeneckom oddelení a KAIM. Cieľom našej štúdie bolo zhodnotiť psychickú záťaž u pracovníkov na vybraných oddeleniach a zároveň porovnať ich prežívanie záťaže. Na zistenie záťaže sme si zvolili metódu podľa Meistera.

Analýzou Meisterovho dotazníka sme dospeli k záveru, že zdravotnícky personál na KAIM pociťuje vyšší stupeň záťaže, ako personál na novorodeneckom oddelení, čo sa nám potvrdilo ako štatisticky signifikantné (p<0,05). Z daného zistenia vyplýva pravdepodobnosť ovplyvnenia subjektívneho stavu a výkonnosti u zdravotníckych pracovníkov pracujúcich na KAIM. U zdravotníckeho personálu na novorodeneckom oddelení nie je pravdepodobné ovplyvnenie zdravia a výkonnosti. V dvoch položkách meisterovho dotazníka – uspokojenie z práce a vznik problémov na pracovisku nebol zistený štatisticky významný rozdiel u pracovníkov podľa oddelenia (p>0,05).

V práci sme sa zaoberali aj prežívaním záťaže v závislosti od odpracovaných rokov na súčasnom pracovisku. Predpoklad, že zdravotnícki pracovníci s kratšou dĺžkou praxe pociťujú vyšší stupeň záťaže sa nám nepotvrdil ako štatisticky signifikantný (p>0,05).

Našou náplňou práce bolo tiež zistiť najčastejšie používané metódy na zníženie psychickej záťaže zdravotníckym personálom na nami vybraných oddeleniach.

Zdravotnícky personál na oboch oddeleniach používal najčastejšie pohybové aktivity na zníženie pracovného vypätia, čím sa potvrdila stanovená hypotéza (p>0,05). Faktorom, ktorý mohol pravdepodobne ovplyvniť výsledky našej štúdie je malá vzorka sledovaného súboru.

53

ODPORÚČANIA PRE PRAX

Povolanie zdravotníckeho pracovníka patrí medzi rizikové. Problematike vplyvu psychickej záťaže na zdravotný stav je potrebné venovať dostatočnú pozornosť. Strata kontroly nad prácou, vysoké pracovné požiadavky, časová tieseň, vysoká zodpovednosť, hluk, nedostatočné finančné ohodnotenie a uznanie sa radia k vyvolávateľom psychickej záťaže, ktoré môžu zhoršiť duševnú chorobu či celkový zdravotný stav.

Z hľadiska preventívnych opatrení možno stanoviť pre zdravotníckych pracovníkov ako aj ich zamestnávateľov na zmiernenie psychickej záťaže z práce odporúčania:



realizácia

kurzov na

zvládanie

stresu a psychickej záťaže na stredných

 

a vysokých školách

 

 

 



vhodný

pracovný

a ľudsky

prístup

zamestnávateľov/nadriadených

k zdravotníckym pracovníkom

tréning komunikačných zručností na zlepšenie spolupráce, vzájomných vzťahov na pracovisku, uľahčenie komunikácie s pacientom a jeho rodinou

nefinančne benefity (rekondičné pobyty, rehabilitácie, masáže)

inovácia pracoviska, ktorá by viedla k uľahčeniu práce zdravotníckeho personálu

možnosť poradenstva so psychológom

analýza faktorov vyvolávajúcich psychickú záťaž

54

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

AHOLAAKKO, TK. 2011. Reducing surgical nurses' aseptic practice-related stress. In: Journal of clinical nursing. ISSN 1365-2702, 2011, vol. 20, p. 23 – 24.

BRATOVÁ, A. 2011. Záťaž v práci sestry na KAIM. In: 6. medzinárodná konferencia doktorandov odborov Psychológia a Sociálna práca. Nitra: UKF, 2011. s. 54-61.

BROWN, K.L. et al. 2011. The relationship between workload and medical staffing levels in a paediatric cardiac intensive care unit. In: Intensive care medicine. ISSN 1432-1238, 2011, vol. 37, no. 2, p. 326 – 333.

BRUNERO, S. et al. 2006. Stress Management for Nurses. New South Wales: No Time to Lose, 2006. 35 p. ISBN 0-646-45849-3.

BUCHANCOVÁ, J. a kol. 2003. Pracovné lekárstvo a toxikológia. Martin: Osveta, 2003. s. 148 – 149. ISBN 8080631131.

BURGESS, L. – IRVINE, F. – WALLYMAHMED, A. 2010. Personality, stress and coping in intensive care nurses: a descriptive exploratory study. In: Nursing in critical care. ISSN 1478-5153, 2010, vol. 15, no. 3, p. 129 -140.

BYRNE, A. 2011. Measurement of Mental Workload in Clinical Medicine: A Review Study. In: Anesthesiology and Pain Medicine. ISSN 2228 – 7531, 2011, vol. 1, no. 2, p. 90

– 94.

CARYON, P. – GURSES, A.P. 2008. Nursing Workload and Patient Safety—A Human Factors Engineering Perspective. [online]. Rockville: Agency for Healthcare Research and Quality, 2004. [cit. 2013.03.05]. Dostupné na:

<http://www.ahrq.gov/professionals/clinicians- providers/resources/nursing/nurseshdbk/CarayonP_NWPS.pdf >.

55

COX, T. – GRIFFITHS, A. 1996. Work-related stress in nursing: Controlling the risk to health. Geneva: International Labour Organization, 1996. 47 p. [cit. 2013.03.10.] Dostupné na internete: < http://www.mtpinnacle.com/pdfs/Work-relatedstressinnursing.pdf>.

DAHLIN, M. – FJELL. J. – RUNESON, B. 2010. Factors at medical school and work related to exhaustion among physicians in their first postgraduate year. In: Nordic journal of psychiatry. ISSN 1502-4725, 2010, vol. 64, no. 6, p. 402-408.

DOBIÁŠ, V. a kol. 2007. Prednemocničná urgentná medicína. Martin: Osveta, 2007. 228-234 s. ISBN 978-80-8063-255-7.

DUCHSCHER, J. 2009. Transition shock: the initial stage of role adaptation for newly graduated Registered Nurses. In: Journal of Advanced Nursing. ISSN 1365-2648, 2009, vol. 65, no. 5, p. 1103 – 1113.

EDWARDS, D. et al. 2000. Stressors, Moderators and Stress outcomes: Finding from All Wales Community Mental Health Nurse Study. In: Journal of Psychiatric and Mental Health Nursing. ISSN 1365-2850, 2000, vol. 7, no. 6, p 529-537.

ESCH, T. et al. 2002. Stress in cardiovascular diseases. In: Medical science monitor. ISSN 1643-3750, 2002, vol. 8, no. 5, p. 93-101.

EUROPEAN AGENCY FOR SAFETY AND HEALTH AT WORK. 2012.Stress. [online]. [cit. 2012-10-28]. Dostupné na internete: < https://osha.europa.eu/en/topics/stress >.

EUROPEAN AGENCY FOR SAFETY AND HEALTH AT WORK. 2011. Pan-European opinion poll on occupational safety and health. [online]. [cit. 2012-11-29]. Dostupné na internete: < https://osha.europa.eu/en/safety-health-in-figures/eu-poll-press-kit.pdf >.

EUROPEAN AGENCY FOR SAFETY AND HEALTH AT WORK. 2007a. Introduction to work-related musculoskeletal disorders. [online]. Belgium, 2007. [cit. 2013-01-11]. Dostupné na internete:< https://osha.europa.eu/en/publications/factsheets/71> ISSN 1681- 2123

56

EUROPEAN AGENCY FOR SAFETY AND HEALTH AT WORK. 2007b. Expert forecast on emerging psychosocial risks related to occupational safety and health (OSH). [online]. Belgium, 2007. [cit. 2013-01-11]. Dostupné na internete:< https://osha.europa.eu/en/publications/factsheets/74> ISSN 1681-2123

FUJIMARU, C. et al. 2012. Self-perceived work-related stress and its relation to salivary IgA, cortisol and 3-methoxy-4-hydroxyphenyl glycol levels among neonatal intensive care nurses. In: Stress and health : journal of the International Society for the Investigation of Stress. ISSN 1532-2998, 2012, vol. 28, no. 2, p. 171 – 174.

GULÁŠOVÁ, I. a kol. 2006. Manažment práce sestry na oddelení anestézie a intenzívnej medicíny. In: Zborník referátov z 3. Slovenského chirurgického dňa v Košiciach. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, 2010. ISBN 978-80-555-0261-8, s. 103-108.

GURKOVÁ, E. – MACEJKOVÁ, S. 2012. Psychická záťaž a depresívna symtomatológia u sestier. In: Ošetřovatelství a porodní asistence. ISSN 1804-2740, 2012, roč. 3, č. 1, s. 326 – 334.

GURŇAKOVÁ, J. – LUKÁČOVÁ. K. 2010. Stratégie zvládania záťaže u zdravotníckych profesionálov. In: Zborník príspevkov Stredoeurópskeho kongresu Urgentnej medicíny a medicíny katastrof, XIV. Kongres Záchrana 2010. Senec, 2010.

GURSES, A. – CARAYON, P. – WALL, M. 2009. Impact of Performance Obstacles on Intensive Care Nurses‘ Workload, Perceived Quality and Safety of Care, and Quality of Working Life. In: Health Services Research. ISSN 1475-6773, 2009, vol. 44, p. 422 – 443.

HAJDUOVÁ, K. – ŠIMKOVÁ. H. – TREBUŇA. P. 2009. Pracovný stres a jeho zvládanie. In: Transfer inovácií. ISSN 1337 – 7094, 2009, č. 13, s. 152-155.

HALL, D.S. 2004. Work-related stress of registered nurses in a hospital setting. In: Journal for nurses in staff development : JNSD : official journal of the National Nursing Staff Development Organization. ISSN 1538-9049, 2004, vol. 20, no. 1, p. 6 -14.

57

HASSARD, J. et al. 2011. Mental health promotion in the workplace – A good practice report. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2011. 41 p. ISBN 978- 92-9191-489-0.

HLADKÝ, A. – ŽIDKOVÁ. Z. 1999. Metódy hodnotenia psychosociálnej pracovnej záťaže. In: Metodická príručka. Praha: Univerzita Karlova, 1999. ISBN 8071848905, s. 78.

HOMBERGH, P. et al. 2009. High workload and job stress are associated with lower practice performance in general practice: an observational study in 239 general practices in the Netherlands. In: BMC Health Services Research. ISSN 1472-6963, 2009, vol. 9.

JAKOB, S.M. – ROTHEN, H.U. 1997. Intensive care 1980–1995: change in patient characteristics, nursing workload and outcome. In : Intensive Care Medicine. ISSN 1432- 1238, 1997, vol. 23, no. 11, p. 1165-1170.

JUDIČÁKOVÁ, M. a kol. 2010. Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť – základný predpoklad kvality života pacientov. In: Zborník referátov z 3. Slovenského chirurgického dňa v Košiciach. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, 2010. ISBN 978-80-555-0261-8, s. 103-108.

KAPOUNOVÁ, G. 2007. Ošetřovatelství v intenzivní péči. Praha: Grada Publishing, a. s, 2007. 177 – 179 s. ISBN 978-80-247-1830-9.

KLINK, J. et al. 2001. The Benefits of Interventions for Work-Related Stress. In: American Journal of Public Health. ISSN 0090-0036, 2001, vol. 91, no. 2, p. 270 – 276.

KOUVONEN, A. et al. 2013. Chronic Workplace Stress and Insufficient Physical Activity. In: Occupational and Environmental Medicine. ISSN 1470-7926, 2013, vol. 70, no. 1, p. 3

– 8.

KOMAČEKOVÁ, D. 2012. Fyzická a psychická záťaž pri poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti (prevencia, ochrana a podpora zdravia sestry). [online]. 2012. [cit. 2013.03.08.] Dostupné na internete: <http://www.prohuman.sk/psychologia/fyzicka-a-

58

psychicka-zataz-pri-poskytovani-osetrovatelskej-starostlivosti-prevencia-ochrana-a- podpora-zdravia-sestry>. ISSN 1338-1415.

KWIECIEŃ, K. - WUJTEWICZ, M. – DABROWSKA, W. 2012. elected methods of measuring workload among intensive care nursing staff. In: International Journal of Occupational Medicine and Environmental Health. ISSN 1896-494X, 2012, vol. 25, no. 3, p. 209 – 217.

KYSUCKÁ NEMOCNICA S POLIKLINIKOU ČADCA. 2011. Novorodenecké oddelenie. [online]. [cit.2012-11-21]. Dostupné na internete: <http://www.kysuckanemocnica.sk/oddeleniedet.php?c=5>

LAMBERT, V. 2008. Nurses' workplace stressors and coping strategies. In: Indian Journal of Palliative Care. ISSN 0973-1075, 2008, vol. 14, no. 1, p. 38 – 44.

LANDRIGAN, CH. et al. 2004. Effect of Reducing Interns’ Work Hours on Serious Medical Errors in Intensive Care Units. In: The New England Journal of Medicine. ISSN 1533-4406, 2004, vol. 351, no. 18, p. 1829 – 1837.

MICHIE, S. - WILLIAMS, S. 2003. Reducing work related psychological ill health and sickness absence: a systematic literature review, In: Occupational and Environmental Medicine. ISSN 1470-7926, 2003, vol. 60, no. 1, p. 3 – 9.

MILLIGAN, D. et al. 2008. Nursing workload in UK tertiary neonatal units. In: Archives of disease in childhood. ISSN 1468 – 2044, vol. 97, no. 3, p. 174 – 178.

NÁRODNÉ CENTRUM ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMÁCIÍ. 2011. Činnosť anestéziológie a intenzívnej medicíny v SR 2011. [online]. 2011. [cit. 2013-03-04]. Dostupné na: <http://www.nczisk.sk/Documents/publikacie/2011/zs1234.pdf>.

NÁRODNÉ CENTRUM ZDRAVOTNÍCKYCH INFORMÁCIÍ. 2012. Štúdium na strednej škole už nie je pre mladých atraktívne. [online]. 2011. [cit. 2013-03-04]. Dostupné na: <http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Studium-na-strednej-zdravotnej-uz-nie-je-pre- mladych-atraktivne.aspx >.

59

ONDRIOVÁ, I. – KAŠČÁKOVÁ. M. 2008. Riziká psychickej a fyzickej záťaže sestier pracujúcich s kriticky chorými. In: Molisa 5 - Medicínsko-ošetrovateľské listy Šariša. Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta zdravotníctva, 2008. ISBN 978-80-8068- 882-0, s. 153-154.

REICHE, E. – NUNES. S. – MORIMOTO.H. 2004. Stress, depression, the immune system, and cancer. In: The Lancet Oncology. ISSN 1470-2045, 2004, vol. 5, no.10, p. 617

– 625.

ROSS, H. – CLIFFORD. K. 2002. Research as a catalyst for change: the transition from student to Registered Nurse. In: Journal of clinical nursing. ISSN 1365-2702, 2002, vol. 11, no. 4, p. 545 – 553.

ROYAL COLLEGE OF NURSING. 2009. Work-related stress, A good practice guide for RCN representatives. London: Royal College of Nursing, 2009. 34 p. ISBN 978-1-906633- 30-1.

SELMANOVIC, S. et al. 2011. Stress at work and burnout syndrome in hospital doctors. In: Medicinski arhiv. ISSN 1986-5961, 2011, vol. 65, no. 4, p. 221 – 224.

SHERINA, M. 2004. Psychological Stress Among Undergraduate Medical Students. In: The Medical journal of Malaysia. ISSN 0300-5283, 2004, vol. 59, no. 2, p. 207 – 211.

SOLANKY, P. et al. 2012. Study of psychological stress among undergraduate medical students of government medical college, Surat. In: International Journal of Medical Science and Public Health. ISSN 2277-338X, 2012, vol. 1, no. 2, p. 38 – 42.

SOÓSOVÁ, M. – VARADYOVÁ. A. 2012. Stres v práci sestry v anestéziologickej a intenzívnej starostlivosti. In: Ošetřovatelství a porodní asistence. ISSN 1804-2740, 2012, roč. 3, č. 1, s. 340 – 347.

STEPTOE, A. – KIWIMÄKI, M. 2012. Stress and cardiovascular disease. In: Nature reviews. Cardiology. ISSN 1759-5010, 2012, vol. 9, no. 6, p. 360 – 370.

60

STANTON, M. 2004. Hospital Nurse Staffing and Quality of Care. [online]. Rockville: Agency for Healthcare Research and Quality, 2004. [cit. 2013.03.08]. Dostupné na: <http://www.ahrq.gov/research/findings/factsheets/services/nursestaffing/index.html>.

SURESH, P. 2009. Stress and Stressors in The Clinical Environment: A Comparative Study of Fourth-year Student Nurses And Newly Qualified General Nurses In Ireland: Dublin City University for the Master’s Degree in Science. Dublin: Dublin City University School of Nursing, 2009. 227 p.

TAYLOR, B. 2000. Neonatal nursing stressful, intense. In: The Seattle Times. [online]. [cit.2012-11-10]. Dostupné na internete: <http://community.seattletimes.nwsource.com/archive/?date=20000130&slug=4002100>.

ISSN 0745-9696.

VEREŠOVÁ, M. a kol. 2007. Psychológia. Martin: Osveta, 2007. 191 s. ISBN 80-8063- 239.

VYHLÁŠKA MINISTERSTVA ZDRAVOTNÍCTVA SR č. 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci. [online]. [cit. 2012-11-25]. Dostupné na internete:

< http://www.uvzsr.sk/docs/leg/542_2007_vyhlaska_fyzicka_zataz.pdf >.

ZACHAR, D. 2011. Zdravotníctvo v SR (január 2011 – február 2012): dokument písaný pre projekt Európskej komisie asisp. Bratislava: INEKO, 2011. 31 s.

ŽIDKOVÁ, Z. 1988. Hodnotenie psychickej záťaže pri práci podľa Meistera. In: Hodnotenie psychickej pracovnej záťaže podľa vyhlášky MZ SR č. 542/2007 Z.z. pre pracovné zdravotné služby. [online]. [cit.2012-12-15]. Dostupné na internete:

< http://www.psvz.cz/zidkova/doc/hodnotenie_zataze.pdf >

YEH, M.C. – YU.S. 2009. Job stress and intention to quit in newly-graduated nurses during the first three months of work in Taiwan. In: Journal of clinical nursing. ISSN 1365-2702, 2009, vol. 18, no. 24, p. 3450-3460.

61

YAO, M.H. 2008. The relationships among work related stress, health status, and physical activity participation of nurses in teaching hospitals in Taipei, Taiwan: Dissertation. University of the Incarnate Word, 2008. 201 p.

62

PRÍLOHY

Príloha 1: Dotazník

Dotazník

Dobrý deň,

tento dotazník je súčasťou diplomovej práce „Hodnotenie psychickej záťaže u zdravotníckeho personálu.“ Chcela by som Vás požiadať o spoluprácu pri jeho vyplnení. Prosím odpovedajte na všetky otázky. Dotazník je anonymný a bude použitý na účely diplomovej práce. Na jeho vyplnenie potrebujete približne 10 -15 minút. Pokiaľ nie je uvedené inak zaškrtnite jednu odpoveď alebo doplňte číselný údaj.

Vopred ďakujem za ochotu a čas, ktorý venujete pri vypĺňaní dotazníka.

Vladimíra Oškrobaná

1. Vek

Uveďte prosím počet rokov: ______

2. Pohlavie

Muž

Žena

3. Aký je Váš rodinný stav?

Slobodná/ý

Vydatá/ ženatý bez detí

Vydatá/ ženatý s deťmi

Rozvedená/ý Vdova/vdovec

4. Vaše súčasné pracovisko

Novorodenecké oddelenie

Klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny (KAIM)

5. Aká je dĺžka Vašej praxe na pracovisku, kde momentálne pôsobíte?

Uveďte prosím počet rokov: ______

6. Ako dlho pracujete ako zdravotnícky pracovník? Vrátane iných zdravotníckych zariadení, v ktorých ste už pracovali:

Uveďte prosím počet rokov: ______

7.Koľko hodín mesačne zvyčajne pracujte na terajšom nemocničnom pracovisku/oddelení? (uveďte reálny čas)

Uveďte prosím počet hodín______

8. Aké je Vaše dosiahnuté vzdelanie? ( uviesť aj viac možností)

Stredoškolské bez maturity

Stredoškolské s maturitou

Špecializačné

Vyššie odborné vzdelanie Vysokoškolské

9. Aké je vaše pracovné zaradenie?

Zdravotná sestra

Lekár

Sanitár

Sestra praktikantka Pôrodná asistentka Zdravotnícky asistent Iné, špecifikujte aké:

V nasledujúcich otázkach 10 – 19 označte odpoveď, ktorá najviac vystihuje Vaše pocity pri vykonávaní práce.

 

 

 

 

 

áno,

skôr

neviem

skôr

nie

 

 

 

 

 

úplne

áno

 

nie

vôbec

10

Pri práci sa často dostávam do časovej

 

 

 

 

 

tiesne

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

11

Práca

ma

z rôznych

dôvodov

 

 

 

 

 

neuspokojuje

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

12

Moja práca ma psychicky veľmi

 

 

 

 

 

zaťažuje

pre

vysokú zodpovednosť

 

 

 

 

 

 

spojenú so závažnými dôsledkami

 

 

 

 

 

13

Moja práca je

málo zaujímavá, málo

 

 

 

 

 

podnecujúca, je skôr otupujúca

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V mojej práci vznikajú často konflikty či

 

 

 

 

 

14

problémy, od ktorých sa nemôžem

 

 

 

 

 

odpútať ani po skončení pracovnej

 

 

 

 

 

 

zmeny

 

 

 

 

 

 

 

 

15

Pri práci udržujem iba s námahou

 

 

 

 

 

pozornosť a pohotovosť, pretože sa často

 

 

 

 

 

 

dlhý čas nedeje nič nové a rozhodujúce

 

 

 

 

 

16

Moja práca je psychicky tak náročná, že

 

 

 

 

 

po niekoľkých hodinách cítim nervozitu

 

 

 

 

 

 

a rozochvenosť

 

 

 

 

 

 

 

17

Vykonávam prácu, pri ktorej chcem po

 

 

 

 

 

niekoľkých hodinách robiť niečo iné

 

 

 

 

 

18

Moja práca je psychicky tak náročná, že

 

 

 

 

 

po niekoľkých hodinách zreteľne cítim

 

 

 

 

 

 

ochabnutosť a únavu

 

 

 

 

 

 

19

Moja práca je psychicky tak náročná, že

 

 

 

 

 

ju pravdepodobne nemožno robiť roky s

 

 

 

 

 

 

rovnakou výkonnosťou

 

 

 

 

 

 

20. Ak Vás práca psychicky zaťažuje prejavuje sa to:

Zdravotnými problémami

Nervozitou

Úzkosťou

Zlozvykmi (napr. fajčenie, alkohol, lieky na upokojenie)

Inými prejavmi, špecifikujte aké:

21. Máte dostatok času na regeneráciu po pracovnej zmene?

Áno

Skôr áno

Nie Skôr nie

22. Poskytuje Vám zamestnávateľ niektoré z možností?

Poradensko – psychologické služby

Rehabilitačné služby ( napr. plávanie, masáže, cvičenie)

Rekondičné pobyty

Odborné semináre Iné, špecifikujte aké

23. Využívate v rámci pracovnej regenerácie niektoré z možností uvedené v predchádzajúcej otázke?

Áno

Nie

Čiastočne

24. Akým spôsobom znižujete svoje psychické napätie z práce?

Nepoužívam nič

Používam relaxačnú techniku (napr. joga, autogénny tréning)

Športujem, chodím na prechádzky

Rozprávam sa s priateľom/ priateľkou

Alkoholom

Cigaretami

Drogami ( napr. marihuana, extáza) Liekmi ( napr. lieky na spanie) Iné, špecifikujte aké:

25. Uveďte čo je pre Vás najväčším zdrojom stresu pri práci:

Požiadavky pacientov

Pokyny nadriadených

Interpersonálne vzťahy

Smrť pacienta

Urgentné stavy

Iné, špecifikujte aké:

Príloha 2: Priemerné hodnoty faktorov vybraných profesií

Popis profesie

x

s.d.

pohlavie

n

 

 

 

 

 

Výkonní policajti

9,0

8,4

M

73

 

 

 

 

 

Učitelia gymnázií

16,5

9,2

Ž

100

 

 

 

 

 

Učitelia ZŠ

18,1

10,8

Ž

61

 

 

 

 

 

Krajčírky

16,4

11,3

Ž

64

 

 

 

 

 

Vodiči MHD

10,6

7,2

M

180

 

 

 

 

 

Pracovníci pri počítačoch

12,4

8,6

Ž

34

 

 

 

 

 

Zubné laborantky

22,6

6,5

Ž

27

 

 

 

 

 

Sanitárky

18,1

9,2

Ž

23

 

 

 

 

 

Lekári štátnej nemocnice

12,6

5,9

M

23

 

 

 

 

 

Sestry štátnej nemocnice

18,2

7,9

Ž

41