Share PDF

Search documents:
  Report this document  
    Download as PDF   
      Share on Facebook

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

SV. ALŽBETY BRATISLAVA

ÚSTAV SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA

BL. P. P. GOJDIÄŒA PREÅ OV

101752b

SUPERVÍZIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI, JEJ FILOZOFIA A SÚČASNÝ

STAV

BAKALÁRSKA PRÁCA

PREÅ OV 2013

DANIELA KYSLANOVÁ

VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE

SV. ALŽBETY BRATISLAVA

ÚSTAV SOCIÁLNYCH VIED A ZDRAVOTNÍCTVA

BL. P. P. GOJDIÄŒA PREÅ OV

SUPERVÍZIA V SOCIÁLNEJ PRÁCI, JEJ FILOZOFIA A SÚČASNÝ

STAV

BAKALÁRSKA PRÁCA

Študijný program:

Sociálna práca

Študijný odbor:

7761 Sociálna práca

Å koliace pracovisko:

ÚSVAaZbl. P. P. Gojdiča v Prešove

Školiteľ záverečnej práce: PhDr. Stanislava Hunyadiová PhD.

2013

DANIELA KYSLANOVÁ

ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Čestne vyhlasujem, že som zadanú bakalársku prácu vypracovala samostatne, pod odborným vedením vedúceho bakalárskej práce a používal som len literatúru uvedenú na príslušnom mieste.

Prešov, 28.2.2013 ................................................

podpis

POÄŽAKOVANIE

Touto cestou by som chcela poďakovať školiteľke mojej bakalárskej práce PhDr.

Stanislave Hunyadiovej PhD. za jej odborné vedenie, metodickú pomoc a cenné rady, ktoré mi poskytovala pri jej vypracovávaní.

ABSTRAKT

KYSLANOVÁ, Daniela. Supervízia v sociálnej práci, jej filozofia a súčasný stav [Bakalárska práca]/ Daniela Kyslanová. – Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv.

Alžbety v Bratislave. Ústav sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove,

Katedra sociálnej práce - Školiteľ: PhDr. Stanislava Hunyadiová, PhD. Komisia pre obhajoby: Katedra sociálnej práce. Stupeň odbornej kvalifikácie: Bakalár sociálnej práce. – Prešov: ÚSVaZ bl. P. P. Gojdiča v Prešove, 2013. ?strán.

Bakalárska práca sa zaoberá na supervíziu v sociálnej práci, jej filozofiu a súčasný stav. Práca má teoreticko-empirický charakter. S teoretickou sa stretávame v prvej kapitole, kde vymedzujeme základne pojmy, definície, formy, funkcie a ciele supervízie. V druhej kapitole poukazujeme na stav supervízie v legislatíve a v zákonoch Slovenskej republiky a tretia časť sa venuje supervízii v zariadeniach sociálnej práce, konkrétne supervíznemu procesu a programu supervízie v Gréckokatolíckej charity v Prešove. V záverečnej časti je naším cieľom vyhodnotiť výsledky prieskumu supervízie a jej vplyvu na pracovníkov v GKCH v Prešove.

Kľúčové slová: Supervízia. Supervízor. Supervidovaný. Sociálne služby. Zákony. Uplatnenie. Supervízny proces. GKCH Prešov.

.

ABSTRACT

KYSLANOVA, Daniela. Supervision in social services, its philosophy and current state [Bachelor thesis]/Daniela Kyslanova. – St. Elizabeth University College of Health and Social Work Bratislava, Slovakia. Institute of Social Sciences and Health of the Blessed P. P. Gojdič in Prešov. – Supervisor: PhDr. Stanislava Hunyadiova, PhD. Habilitation Committee: Department of Social Work. Level of educated classification: Bachelor of social work. – Prešov: St. Elizabeth College of Health and Social Work bl. P. P. Gojdič in

Prešov, 2013. XXX p.

Bachelor thesis deals with the supervision in social services, its philosophy and current state. The thesis has theoretical-empirical nature. In the first chapter we deal with the theoretical nature, which defines basic terms, definitions, forms, functions and objectives of supervision. The second chapter indicates the status of the legislative supervision and laws of the Slovak Republic and the third part is devoted to supervision in the premises of social services, specifically to supervision in Greek-catholic charity in Presov. In the final section, our goal is to evaluate the results of researching the supervision and its impact on workers in GKCH in Presov.

Key words: Supervision. Supervisor. Supervisees. Social services. Laws. Enforcement. Supervision process. GKCH Presov.

OBSAH

 

1 SUPERVÍZIA ......................................................................................................................

9

1.1 CHARAKTERISTIKA SUPERVÍZIE .....................................................................................

9

1.2 FORMY SUPERVÍZIE...........................................................................................................

11

1.3 FUNKCIE SUPERVÍZIE .......................................................................................................

16

1.4 CIELE SUPERVÍZIE .............................................................................................................

17

1.5 HISTÓRIA SUPERVÍZIE VO SVETE A NA SLOVENSKU...............................................

19

2 SUPERVÍZIA A JEJ UPLATNENIE V LEGISLATÍVE .................................................

22

2.1 ZÁKON Č. 305/2005 Z.Z O SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANE DETÍ A O SOCIÁLNEJ

KURATELE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV

V ZNENÍ

NESKORŠÍCH PREDPISOV.......................................................................................................

22

2.2 ZÁKON Č. 448/2008 Z.Z O SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ

ZÁKONA Č. 455/1991 ZB. O ŽIVNOSTENCKOM PODNIKANÍ (ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON)

V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV. .....................................................................................

24

2.3 SUPERVÍZOR V LEGISLATÍVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY ........................................

26

3 SUPERVÍZIA V ZARIADENIACH SOCIÁLNEJ PRÁCE.............................................

30

3.1 SUPERVÍZIA V SOCIALNOM ZARIADENÍ – DETSKÝ DOMOV ..................................

30

3.2 SUPERVÍZNY PROCES........................................................................................................

31

3.3 PROGRAM SUPERVÍZIE V GKCH PREŠOV....................................................................

35

3.4 PRIESKUM V GKCH PREÅ OV............................................................................................

36

3.5 ZÁVER PRIESKUMU ...........................................................................................................

37

ZÁVER .................................................................................................................................

38

PRÍLOHA:............................................................................................................................

39

ZOZNAM POUŽITEJ LIERATÚRY ..................................................................................

46

ÚVOD

Sociálne služby čelia v súčasnosti rastúcemu tlaku na svoje možnosti, kapacitu, ale tiež na odbornosť. Univerzity každoročne produkujú absolventov v odbore sociálna práca.

No náročnosť praxe v sociálnych službách si vyžaduje celoživotné a celokariérne odborné vzdelávanie a dovzdelávanie. Celková spoločenská a sociálna oblasť sa ocitá v kríze vzťahov, čelí rastúcemu dopytu po sociálnych službách. Nezamestnanosť, závislosti, bezdomovectvo, starosť o seniorov, deložovania, kriminalita, rozvrat rodiny, osamelé deti- to sú skutočnosti, ktorým musí čeliť nejeden klient sociálnych služieb. Potreba zvyšovania kvalifikácie a motivácie sociálneho pracovníka, zlepšenia komunikácie v terapeutickom kolektíve a znalosť interdisciplinárnych faktov je nutnou podmienkou práce v sociálnej oblasti v súčasnosti.

Práve supervízia je funkčný nástroj rozšírenia vzdelania a osobnostného rozvoja sociálneho pracovníka. Téma bola zvolená na základe spomínaných faktov. Práca teoreticky charakterizuje supervíziu a na základe praktických výsledkov výskumu dokázať možnosti a uplatnenie supervízie v konkrétnych sociálnych službách.

Prvá kapitola je venovaná supervízie v teoretickej všeobecnej rovine, jej základnej charakteristike a definíciám. V tejto časti bakalárskej práce sú charakterizované znaky, predmet a ciele supervízie. Možno to považovať za dôležité vo vzťahu k malej informovanosti o supervízii aj v sociálnej oblasti. Záver tejto kapitoly sa venuje histórii supervízie vo svete a následne v Čechách a na Slovensku.

Druhá kapitola sa bližšie zaoberá legislatívou supervízie, jej výhodami a nedostatkami. Supervízii sa konkrétne venujú iba dva zákony v legislatíve Slovenskej republiky.

Tretiu kapitolu sa orientuje na konkrétne výsledky supervízie v sociálnych službách. V prílohe sú uvedené výsledky dotazníka, ktorý bol realizovaný v Gréckokatolíckej charite v Prešove. Vyhodnotené výsledky charakterizujú dopad realizovanej supervízie na zamestnancov GKCH v Prešove.

1 SUPERVÍZIA

V prvej kapitole sa chceme venovať základným určeniam supervízie. Definovať supervíziu jednou vetou nie je veľmi jednoduché, keďže o supervízii existuje dostatok odbornej literatúry. V tejto kapitole je dôležité spomenúť a rozobrať jej najčastejšie definície, formy, funkcie a ciele a kde sa môžeme so supervíziou stretnúť. Tieto definície napomôžu k pochopeniu, čomu sa v tejto práci budeme venovať a kam smeruje. Pôvodne bola supervízia bežnou súčasťou v poradenstve, psychoterapii a sociálnej práce. Postupom času sa supervízia stala žiadaná aj v iných oblastiach, ako sú pomáhajúce profesie, školstvo, vo výchove, v organizáciách. Záverečná časť naznačuje historické pozadie vývoja supervízie u nás aj v zahraničí a to, že supervízia nemá dlhú históriu a na našom území je to niečo nové a nie tradičné. Nový pojem a ako moderná forma nemá ustálenú charakteristiku. Taktiež jej formy, funkcie a ciele nemajú jednotné a stále definície. Napriek tejto skutočnosti je potrebné sa na začiatku venovať teoretickým aspektom supervízie.

1.1 CHARAKTERISTIKA SUPERVÍZIE

Pojem supervízia má svoj pôvod v taliančine a vo voľnom preklade znamená „vidieť nad“ alebo „hľadieť cez“1. Na našom území sa uvádza z prevzatého anglického slova „supervision“, kde v anglicko-slovenskom slovníku nájdeme preklad ako dohľad, dozor, dozerať na, kontrola, riadenie, vedenie. Na iných sa môžeme stretnúť s pojmom, ktorý sa u nás vyskytuje len zriedkavo, tým slovom je „supervisor“, v preklade to znamená dozorca, kontrolór, starosta, revízor, vedúci.2

S týmto pojmom sa najčastejšie stretávame v psychoterapii a v iných pomáhajúcich profesiách, kde sa postupne začal používať v rámci vzdelávania. Supervízia sa vo

1ŠPAŇÁR, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. Bratislava: SPN, 1969, s. 630 a s.

2OLÁH, M.: Supervízia v sociálnej praxi. Prešov: 2005, s. 14.

9

všeobecnosti vzťahuje na psychické, sociálne a inštitučné faktory.3 Svoje miesto nemá len v pomáhajúcich profesiách, ale svoje uplatnenie našla v oblasti ekonomického manažmentu a iných podobných odboroch.

Podľa Hessa definujeme supervíziu ako: „čistú medziľudskú interakciu, ktorej všeobecným cieľom je, aby sa jedna osoba, supervízor, stretol s druhou osobou – supervidovaným, so snahou zlepšiť schopnosť supervidovaného účinnejšie pomáhať ľuďom“4.

Ďalšou podobnou často používanou definíciou supervízie je „intenzívny, medziľudský zameraný individuálny vzťah, v ktorom je úlohou jednej z osôb uľahčovať rozvoj terapeutickej kompetencie druhej osoby“5.

Supervízia je často chápaná v sociálnej práci ako poradenská metóda, ktorá slúži a je využívaná pre zabezpečenie kvality profesionálnej činnosti a kompetencie sociálnych pracovníkov. Vyjadruje status profesie sociálneho pracovníka, zahŕňa v sebe integráciu osobných vlastností sociálneho pracovníka. Pracovníkov v teréne so špeciálnou prípravou a pedagógov na školách môžeme definovať ako supervízori.

„V supervízii je snaha o uvedomenie si, ako sa ja sám, ale aj iní okolo mňa správajú, reagujú v konfliktovej situácii ako takej, ale aj v konkrétnom konflikte (únikové, agresívne a konsenzové spôsoby riešenia). Naučiť sa efektívne riešiť bežné konflikty, ktoré súvisia so životom v súčasnej spoločnosti (s jedincami rôzneho veku, pohlavia, vzdelania, osobnostných čŕt) a rozpoznať únikové, agresívne a asertívne prejavy správania a reagovania u iných osôb a sám byť schopný reagovať neagresívne aj v situácii záťaže, stresu, kríze pri práci s klientmi.“6

Supevízia môže všeobecne zvyšovať sociálne zručnosti supevidovaného, ale tiež môže hľadať problémy a ich riešiť v konkrétnych terapeutických prípadoch. Predpokladá

3SCHOSTOK, H.: Definícia supervízie, Štandardy pre ďalšie vzdelávanie supervízorov a Právne údaje pre supervízorky a supervízorov. In: Projekty a koncepcie včasnej intervencie. Franfurt n/Mohanom: 1999, s. 2.

4Porov. HAWKINS, P.- SHOHET, R.: Supervize v pomahajících profesích. Praha: 2004, s. 59.

5Tamže, s. 59.

6HUNYADIOVÁ, S.: Supervízia vychovávateľov a profesionálnych rodičov v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany. In.: Sociálno-zdravotnícke spektrum. (v tlači).

10

rozhľadeného, skúseného a komunikačne zadaného supervízora a vnímavého a taktiež komunikačne zdatného supervidovaného. Okrem týchto strán, mala by v supervíznej skupine prevládať otvorená, kritická a priateľská atmosféra.

Baštecká uvádza: „Supervízia je metóda, ktorá umožňuje pracovníkovi pochopiť, čo brzdí jeho porozumenie s klientom a čo ho môže účinne chrániť pred syndrómom vyhorenia. Supervízia má tak chrániť pred nebezpečenstvom zásahu, ktoré napovedajú cieľom inštitúcie. Supervízia obsahuje zložku podpory („nadhľadu“) aj kontroly („dohľadu“) a môže sa zamerať na problém, na vzťah či na priebeh. Zaoberá sa jednoduchšie tým, čo prekáža dobrému výkonu profesie“.7

Na záver by sme mohli zhrnúť, že supervízia vytvára nie len predpoklady ale aj podmienky na profesionálny rozvoj, vzdelanosť a odbornosť rastu zamestnancov v pomáhajúcich profesiách. Napomáha ako prostriedok sebapoznania na prácu s ľuďmi a na prospech skvalitnenia sociálnej práce.

1.2 FORMY SUPERVÍZIE

Pojem „forma“ sa vníma ako nástroj, prostriedok, prejav, niečo čo vnímame ako vonkajšiu podobu. Delenie supervízie má niekoľko rozličných foriem a viacerých aspektov.

Podľa vzťahu medzi

supervízorom

a supervizantom poznáme

supervíziu

vertikálnu

a horizontálnu.

 

 

 

 

 

Pri vertikálnej

supervízii

skúsenejší supervízor pracuje s menej

skúseným

supervizantom. Realizuje sa formou prednášok alebo seminárov.

 

 

Horizontálna

supervízia

je

procesom nepretržitého

procesu

vzdelávania

a skvalitňovania odborných postupov, počas celej profesionálnej dráhy sociálneho pracovníka. Spája sa napríklad s kolegiálnou supervíziou, pri ktorej by malo ísť o poskytovanie spätnej väzby, overovanie postupov prostredníctvom rozhovorov medzi kolegami a odborníkmi. Využívajú sa uzatvorené skupiny alebo terapeutická skupina.8

7BAŠTECKÁ, B.: Supervize. Zpravodaj Diakonie .č.1,1999, s. 6.

8SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 22.

11

Druhým delením z hľadiska prítomnosti supervízora je priama a nepriama forma supervízie. O priamej forme supervízie hovoríme vtedy, ak supervízor priamo zúčastňuje na konzultáciách s klientom. Do procesu môže aktívne vstupovať alebo je v úlohe pozorovateľa. Klient musí vedieť, že na práci sa zúčastňuje tretia osoba. Supervízor môže byť predstavený ako kolega, konzulant alebo tiež supervízor. V nepriamej forme supervízie ide o referovanie o svojom prípade či už ústne alebo za pomoci audionahrávky konzultácie s prepisom alebo videonahrávku svojej práce s klientom, to má za úlohu poradca, ktorý referuje vykonanú prácu.9

„Supervízia môže pracovať s reálnymi situáciami rozhovoru pracovníka s klientom, a to buď za prítomnosti supervízora pri rozhovore, alebo za použitia audio alebo videonahrávky sedenia. Môže tiež požívať modelové situácie prehrávané v supervíznej skupine (hranie rolí), prípadne pracovať len s písomným záznamom rozhovoru nadobudnutým supervidovaným pracovníkom.“10

Z hľadiska naliehavosti by sme mohli rozlišovať medzi supervíziou plánovanou a krízovou. Väčšina supervíznych stretnutí sa uskutočňuje prostredníctvom plánovaných stretnutí. Ak hovoríme o supervízii krízovej, ide o akútnu potrebu supervízneho stretnutia, o nevyhnutné riešenie problému a činnosťami spojenými s krízovou intervenciou. Cieľom supervizovaného stretnutia môže byť upokojenie supervizanta, porozumenie riešenej situácie, prípadne jeho možnosti ďalšieho riešenia. Poradca v niektorých prípadoch konzultuje problém so supervízorom ešte pred samotnou prácou, uvažujú o možných postupoch, intervenciách, stratégiách.11

Baštecká rozlišuje dva druhy supervízie:

Supervízia prípadová (odborná), ktorá sa zameriava na klientov problém či na problém s klientom,

Supervízia rozvojová (manažérska), ktorá sa zameriava na rozvoj a rast

9OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov: 2005, s. 19.

10KOPŘIVA, K.: Supervize práce v neziskové organizaci. Sborník Řízení lidských zdrojů. Praha: Agnes, 1999, s.121.

11SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 23.

12

pracovníka alebo celého týmu.12

Obe dve supervízie sa môžu zamerať na jedinca, potom ich nazývame supervízia individuálna a skupinová, ktorá sa nazýva podľa toho, aký je počet supervidovaných osôb. Ďalším delením supervízie je podľa počtu supervidovaných. Poznáme individuálnu a skupinovú supervíziu.

Individuálna supervízia spočíva v stretnutí supervízora s jedným sociálnym pracovníkom. Dôležitou a nutnou podmienkou je dôvera a bezpečie. Supervízor sa dohodne spolu so supervidovaným na spoločnej spolupráci a cieľov, hraníc postupu. Výhodou individuálnej supervízie je plná pozornosť venovaná jednému pracovníkovi, kvalita supervízie je častokrát závislá iba od schopností supervízora. Spolupráca supervízora a supervidovaného funguje na základe dohodnutých podmienok. Je určené čo do supervízie patrí a čo nie- frekvencia schôdzok, miesto stretávania a pravidla s informáciami v supervíznom kontraktu. Supervízny kontrakt sa uzatvára na prvom stretnutí a na ďalších stretnutiach uzatvárajú obaja zúčastnení, upresňujú dohodu o postupe v nasledujúcich sedeniach.

Štruktúra individuálneho supervízneho procesu obsahuje:13

reflexiu minulého obdobia supervidovaného a jeho prácu s klientmi,

predloženie problému alebo situácie, ktorá má byť riešená,

poskytnutie priestoru na premýšľanie, sebareflexiu sebahodnotenie supervidovaného,

poskytovanie spätnej väzby zo strany supervízora,

ponuku a stimuláciu variantov riešenia,

zapojenie tvorivosti a fantázie supervidovaného,

podporu rozhodnutia supervidovaného o konkrétnej stratégii budúcej práce,

záverečné obojstranné zhodnotenie splnenia zákazky.

Podľa Kadushina (2002) „je individuálne supervízne stretnutie procesom

prebiehajúcim v troch fázach. Na začiatku procesu supervízor usporiada, naplánuje

12LÁSKOVÁ, A.: Úvod do supervize a duševní hygieny. In: Metodické a koordinační dovednosti v sociálních službách. JANOUŠKOVÁ, K. (Ed.). Ostrava: 2007, s. 311.

13MATOUŠEK, O. a kol.: Metody a řízení sociální práce. Portál, Praha: 2003, s. 354.

13

a pripraví sa na stretnutie. V stredovej fáze prinesie supervízor hlavnú náplň na proces učenia a poskytuje pracovníkovi spätnú väzbu. Supervíziu ukončuje stanovením nasledujúceho stretnutia.“14

Výhodou individuálnej supervízie je:

individuálny prístup,

väčšia otvorenosť a dôvera,

možnosť otvoreného vzťahu. Nevýhodou individuálnej supervízie je:

náročnosť na čas a peniaze,

naviazanosť na supervízora,

menej vstupov a reflexií.15

Ďalšou definíciou tohto delenia je skupinová supervízia. „Skupinová supervízia je štruktúrovaný proces, v rámci ktorého majú supervidovaní možnosť hovoriť o svojej práci, svojich pocitoch a vzťahoch ovplyvňujúcich ich pracovný život.“16 Supervizná skupina sa skladá najmenej z troch ľudí a najviac ich môže byť sedem, keďže členovia musia často krát bojovať o dostatok času a pozornosti.

Výhodou skupinovej supervízie je:

ekonomické a nenáročné využitie času a peňazí,

menšia závislosť na supervízorovi,

viac postupov,

Nevýhodou skupinovej supervízie je:

menší priestor pre supervidovaného,

fungovanie skupinovej dynamiky môže prekrývať vzťah supervidovaného s klientom.17

14Tamže.,s. 24

15OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov: 2005, s. 20.

16SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010. s. 29.

17OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov, 2005: s. 20.

14

Významným impulzom pre rozvoj formy skupinovej supervízie, bol v 20. rokoch

20.storočia úzky kontakt sociálnych pracovníkov s lekármi. Sociálni pracovníci sa začali úspešne podieľať na diskusiách nad prípadmi v nemocniciach, kde sa stávali partnermi lekárov svojimi informáciami o sociálnych okolnostiach života pacientov. Už vtedy bolo evidentné, že niektoré prípady sú natoľko zložité, že sa v nich jeden odborník môže ťažko sám orientovať. Z prípadových konferencií sa rozvinula metóda skupinovej supervízie, v ktorej sa využíva bohatstvo vedomostí a postrehov rôznych členov skupiny k zlepšeniu práce.18

Skupinová supervízia sa odohráva v rôznych formách, tie sú spojené napr:19

s veľkosťou skupiny: malé skupiny od 3-10 účastníkov, väčšie a veľké skupiny , nie sú obmedzené počtom, no musia počítať s delením na menšie skupiny,

s primárnym pracovným zameraním supervidovaných: sú to napr. študenti sociálnej práce, sociálny pracovníci, psychoterapeuti, učitelia, manažéri, duchovní.

s cieľmi supervízie: výuková supervízia praxe , cvičná supervízia supervízorov, podporná skupina manažérov, rozvojová supervízia, prípadová supervízia.

s prevážajúcou metódou supervízie: napr. bálintovskou skupinou, psychoanalytickou skupinou.

Členstvo v skupine a výber členov supervízie, sleduje tieto ciele: supervidovaní sú motivovaní pre spoločnú úlohu, ktorý musí byť jasne dopredu deklarovaný, výber členov musí byť prehľadný, aby každý vedel, prečo je tam, prečo bol vybraný a mohol sa s výberom identifikovať, počet členov skupiny musí zodpovedať predpokladaným metódam práce, počtu sedení (pracovná skupina 5 až 7 členov, bálintovská skupina až 10 členov). Ďalším cieľom je zloženie členov, ktoré by malo sledovať spoločný záujem alebo cieľ. V poslednom rade, je vylúčenie porušovateľov, osoby ktoré môžu ohrozovať potrebný

18Porov. MUNSON C.E.: Clinical Social Work Supervision. The Haworth Press,NY:1993.

19Porov. HAVRDOVÁ, Z.- HAJNÝ, M. : Praktická supervize. Praha: 2008, s. 76.

15

priestor pre reflexiu v skupine. 20 Problémy, s ktorými sa stretávame v skupinovom procese a ktoré ovplyvňujú proces: opakovanie začiatku, rozpad štruktúry, súťaživá skupina a častokrát sa v supervídovanej skupine môže objaviť strata motivácie, nesústredenosťou, únavou, zbytočnou diskusiou, ktoré nikam nevedú.

Skupinová i individuálna supervízia poskytuje výhody, no stretávame sa i s nevýhodami, sú viac alebo menej vhodné pre určité potreby. Preto je dôležité, aby boli využívané ako plánované, vzájomne sa dopĺňajúce sa postupy. Často vznikajú rôzne témy na to, že skupinová supervízia vychádza z problémov preberaných počas individuálnych stretnutí a je tomu aj naopak , skupinové supervízne stretnutia sa odvolávajú na príprady z individuálnych stretnutí.21

1.3 FUNKCIE SUPERVÍZIE

Podľa klasického rozdelenia A.Kadushina má každá supervízia tri základné funkcie: administratívnu, vzdelávaciu, podpornú. Každá z nich je v supervízii rôzne zastúpená, vzájomne sa doplňujú.22

Riadiaca funkcia často býva označovaná ako administratívna, normatívna alebo aj manažérska. Tento termín používame tam, kde je supervízor tiež nadriadeným supervidovaným. Jej cieľom je usmerňovanie výkonu sociálneho pracovníka, kde sa dodržujú právnické a etické normy, poslanie a ciele organizácie a náplň práce konkrétnych zamestnancov. Prvoradou úlohou supervízora je vždy kontrola kvality práce podľa daných noriem a až potom nastupujú ďalšie zložky supervízie. Zabezpečuje organizačnú štruktúru a zaoberá sa vytváraním pracovného prostredia a zabezpečuje zdroje.23

Vzdelávacia funkcia by mala priniesť využitie svojich predpokladov, zručností

20Tamže, s. 86.

21SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 24

22HAVRDOVÁ, Z.- HAJNÝ, M.: Praktická supervize. Praha: 2008, s. 40.

23SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 38.

16

a schopností na riešenie problémov, s ktorými sa vo svojej praxi stretáva a na efektívnu prácu s klientom. Slúži na učenie zamestnanca , k jeho zlepšeniu výkonu práce, naučiť ho aj robiť si svoju prácu lepšie. Medzi výchovné aktivity pre supervízorov sú: učenie, uľahčovanie vzdelávania, trénovanie, informovanie, objasňovanie, vedenie, povzbudenie, poradenstvo, návrhy a pomoc pri riešení problémov.

Radiaca a vzdelávacia supervízia a ich spoločný cieľ, je klientovi poskytnúť, čo najkvalitnejšie služby, to považujeme za hlavný cieľ. Radiaca supervízia zabezpečuje organizačnú štruktúru a zaoberá sa vytváraním pracovného prostredia a zabezpečuje zdroje. Slúži potrebám organizačnej štruktúry. Vzdelávacia supervízia zabezpečuje výcvik, ktorý pracovníkom umožňuje tento cieľ dosiahnuť. Poskytuje vedomosti a zručnosti, ktoré sú nevyhnutným vybavením pracovníka, pre efektívnu činnosť, slúži potrebám profesie v rozvoji kompetentných, profesionálne orientovaných praktikov.24

Podporná funkcia sa často prejavuje ako poskytovanie opory v emocionálnych ohrozeniach supervidovaného a odhodlanie pre ďalšiu prácu a nádeje. V činnosti sociálneho pracovníka, pri riešení niektorých zložitých situácii, sa často vyskytujú neúspechy, neistoty, strata optimizmu a dôvery vo vlastné sily a schopnosti. „Cieľom tejto funkcie supervízie je potom znižovať subjektívne pociťovanú záťaž vyvolanú profesionálnou činnosťou, zvyšovanie motivácie a podporovať aj úpravu pracovného prostredia.“25

1.4 CIELE SUPERVÍZIE

Cieľ supervízie sú všeobecné a konkrétne, podľa inštitúcie, v ktorej sa uskutočňuje. Domáca i zahraničná literatúra ponúka viacero rozdelení. Mnohé definované ciele sa v spektre prelínajú. Pre lepšie pochopenie, vyberám ciele od viacerých autorov.

Podľa Scherpnera „cieľom supervízie, poradenstva a učenia v sociálnej oblasti je dať sociálnym pracovníkom podnety k tomu, aby mohli svojich klientov v ich ťažkej

24Tamže, s. 39-40.

25SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava, 2010, s. 42

17

ekonomickej psychosociálnej situácii naučiť hľadať nové cesty, nové perspektívy, nové riešenia“26.

Uvádza tiež, že cieľom supervízie je:

Hľadanie riešení- reštrukturalizácia.

Spracovanie konfliktných situácií na pracovisku, najmä v oblasti komunikácie ako operácie medzi spolupracovníkmi, klientmi a nadriadenými.

Plnenie zadaných úloh podľa stanovených cieľov.

Gabura27 považuje za hlavné ciele supervízie najmä týchto päť bodov:

1.verifikácia správností a alternatív pri práci s klientom, rodinou alebo skupinou,

2.rozširovanie možností a alternatív práce s určitým prípadom,

3.korigovanie neefektívnych postupov,

4.prevencia poškodzovania klientov poradcom,

5.určenie sa a zbieranie skúseností.

Baštecká vo svojej knihe uvádza „Supervízia sa vzťahuje k cieľu našej práce.

Zameriava sa pritom prevažne na proces, akým dané ciele dosahujeme a na vzťahy, ktoré sú v pomáhajúcich profesiách tým najdôležitejším prostriedkom, ktorým naplňujeme naše ciele“28.

Supervízia v sociálnej práci, má byť tak realizovaná, aby určitým spôsobom a konaním reagovala na potreby a požiadavky supervidovaného alebo aj organizácie. Pri ich dodržaní a splnení by sa to malo odzrkadliť na práci s klientom. Matoušek vo svojej práci uviedol, že „prioritou supervízie je profesionálny rozvoj pracovníka a rozširovanie jeho schopností.“29 Cieľom je dať motív a dôvod sociálnym pracovníkom, k tomu, aby

26SCHERPNER, M. et al. Princípy agogického konania. Frankfurt am Main: Nemecký spolok pre verejnú a súkromnú starostlivosť, 1998, s. 42.

27GABURA, J.- PRUŽINSKÁ, J.: Poradenský proces. Praha: Slon, 1995, s. 36-38.

28BAŠTECKÁ, M.: Základy klinické psychológie. Praha: Portál, 2001, s. 368.

29MATOUŠEK, O,. a kol.. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál, 2003, s. 352.

18

viedli a naučili svojho klienta hľadať nové cesty, perspektívy a riešenia pri zložitých životných situáciách.

1.5 HISTÓRIA SUPERVÍZIE VO SVETE A NA SLOVENSKU

Supervízia nemá dlhú históriu. Supervízia je teda na našom území niečo nové a nie tradičné. V súvislosti so sociálnou prácou a inými pomáhajúcimi profesiami je v odbornej literatúre pojem supervízia známy od polovice 90. rokov 20. storočia. Supervízia vo svojich začiatkoch spočívala skôr v neformálnych pohovoroch menej skúseného začiatočníka so skúsenejším kolegom. Jednou z prvých profesií, ktorá ju a jej princípy začala používať ako metódu, bola psychoterapia. Postupne sa táto skúsenosť transformovala do iných profesií, kde je hlavný klientom človek, ktorý je odkázaný na inú pomoc, a potrebuje radu a pomoc od kompetentného odborníka.

V publikácii od Jeffrey R. Bracketta, v preklade Supervízia a vzdelávanie v charite, ktorá bola vydaná v roku 1904, sa objavuje termín supervízia, bola to prvá práca zo sociálnej oblasti. Dnešnú podobu supervízie možno zaradiť do 19. storočia, kde má svoj začiatok v Hnutí charitatívnych organizácii. V roku 1911 americkou Charity Organization Department of the Russel Sage Foundation, bola supervízia organizovaná ako individuálne reformovanie o konkrétnom prípade z praxe. Mary Richmondová, prostredníctvom svojej knihy Social Diagnosis, ktorá bola vydaná v roku 1917, prispela k profesionálnemu rozvoju sociálnej prípadovej práce a ako prvá poskytla ďalším odborníkom metódu pre systematické poskytovanie pomoci. V tridsiatich a štyridsiatich rokoch 20.storočia nastáva presun do Ameriky, týka sa to hlavne vedcov a psychológov židovského pôvodu, a ich následný návrat späť do Európy. Charakteristickou črtou päťdesiatych rokov 20.storočia je sociálna práca s jednotlivcom. Minimálny význam sa pripisuje ku vzťahu jedinca ku spoločnosti. Emóciám sa kladie malý dôraz, ak nastane ich vyjadrenie, musia sa oddeliť od vzťahu ku klientovi. V sedemdesiatych rokoch bol založený, odbor štúdia supervízie na vysokej škole, v nemeckom Kasseli. Ako prvú edíciu publikácie Supervízia v sociálnej práci vydáva Alfred Kadushin v roku 1976. V ďalších rokoch v Nemecku začiatok vydávania odborného časopisu Supervision, neskôr na to, v roku 1989 založená Nemecká spoločnosť pre supervíziu. Uznávanou a nadprofesnou formou poradenstva sa supervízia

19

stáva koncom deväťdesiatych rokov.30

Supevízia a jej podoba, tak ako ju poznáme dnes, založil maďarský neskôr britský psychoanalytik Michael Bálint. Podľa neho je najdôležitejším liekom pre pacienta samotný terapeut, jeho vzťah k pacientovi, to tvrdil vo svoje kľúčovej knihe Lekár, jeho pacient a choroba. Spolu s manželkou začali experimentovať na londýnskej Tavisttockej klinike. Zaviedli pomáhajúce skupiny pre lekárov a pracovníkov na klinike, kde sa snažili pomôcť a zamerať sa na ich manželské problémy. Na vzťah lekára a pacienta, sa zameriavala prvá ročná skupina profesionálov. Bálint a jeho prístup supervíznych sedení sa od začiatku odlišoval od bežných didaktických, kauzistických seminárov, ktoré sa naopak zameriavali na osobné problémy terapeutov a ich osobný a profesionálny rast za pomoci sebareflexie, tieto sedenia sa líšili od výcvikových psychoterapeutických skupín.31

V 70. a 80. rokoch minulého storočia sa rozšíril bálintovský prístup po celom svete. Poskytoval a bol využívaný na to, aby sa týmto postupom umožnila kvalifikovaná supervízia, tréningy, super-supervízia, rôzne odborné časopisy. Bálintovský prístup sa do

Československa dostal v 70. rokoch. Na Slovensku sa s veľkých úspechom uplatňuje doposiaľ v práci, napr. so sociálnymi pracovníkmi, učiteľmi, sudcami, lekármi. Predmanželské a manželské poradenstvo bolo ďalšou oblasťou uplatnenia supervízie.32 Od roku 1971 začali vznikať predmanželské a manželské poradne, ktoré neskôr pokryli celé

územie Slovenska na úrovni okresných miest. Ďalším krokom začiatkom 90. rokov bol projekt výcviku prvej skupiny supervízorov. Supervízori , ktorí boli odborne pripravení, po ukončení odbornej prípravy začali budovať systém vnútornej supervízie pre svojich kolegov. Postupne začala prenikať do netradičných komerčných oblastí. Riešenie problémov v niektorých podnikoch, medzi vedúcimi a podriadenými, so spolupracovníkmi alebo ľuďmi mimo podniku, sa súčasťou operatívnych porád stalo aj skupinové riešenie problému. „Kľúčovým bol rok 1999, pre sociálnu prácu a uplatnenie sociálnej práce v supervízii. Na podnet nemecko-slovenskej skupiny pre vzdelávanie sociálnych

30SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 13-17.

31OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov: 2005, s. 16.

32Porov. OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov: 2005, s. 17.

20

pracovníkov Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR podporilo projekt odbornej prípravy prvých supervízorov v sociálnej práci.“33

V roku 2001 vzniklo občianske združenie Asociácia supervízorov a sociálnych pracovníkov, ktoré sa usiluje o prípravu kvalifikovaných pracovníkov, poskytuje aj poradenstvo a konzultácie, výcviky a supervíziu sociálnym pracovníkom v praxi.

Predpokladáme budúcu existenciu supervízie, toto presvedčenie vychádza zo stále rastúcej potreby vzdelávania spoločnosti a samozrejme sociálneho pracovníka. Dopyt po sociálnych službách rastie a zároveň sa rozširuje aj spektrum sociálnych patológii a problémov na ktoré musí byť sociálny sektor pripravený. Supervízia by mala byť potrebným nástrojom správneho fungovania všetkých druhov sociálnych služieb na Slovensku. Dôležité je dostatok kvalitných supervízorov a hlavne záujem štátu, zamestnávateľov a zamestnancov v sociálnej oblasti.34

33SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010, s. 17.

34Tamže, s. 17.

21

2 SUPERVÍZIA A JEJ UPLATNENIE V LEGISLATÍVE

Legislatívne a inštitucionálne uplatnenie supervízie v sociálnej práci, umožňuje predovšetkým zákon č. 305/2005 Z.z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č.448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

„Zákony upravujú rôzne opatrenia tak, aby bolo zrejmé v ktorých situáciách sa rôzne formy pomoci jednotlivcom a rodinám, či väčším sociálnym skupinám môžu ponúkať, v ktorých situáciách sa musia ponúkať a kedy nastala situácia kedy sa musí zasiahnuť, pričom systematika zákona zároveň radí opatrenia k situáciám v tejto gradácii.“35

Zákony zároveň upravujú pôsobnosť štátnych orgánov (Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úradov práce sociálnych vecí a rodiny, Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) a samosprávy (obce a vyššie územné celky).

2.1 ZÁKON Č. 305/2005 Z.Z O SOCIÁLNOPRÁVNEJ OCHRANE DETÍ A O SOCIÁLNEJ KURATELE A O ZMENE A DOPLNENÍ NIEKTORÝCH ZÁKONOV V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV

Účelom tohto zákona je zvyšovanie profesionality práce v zariadeniach, kde sa realizujú opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, kde sa program supervízie vypracuje a nakoniec aj uskutoční. V neposlednom rade súčasťou programu supervízie je aj to akým spôsobom sa zabezpečí tento program.36

V tomto zákone nájdeme inštitúcie a orgány, ktoré uskutočňujú supervíziu v subjektoch sociálno-právnej ochrany. Sú to zariadenia ako detský domov, detský domov pre maloletých bez sprievodu, krízové stredisko, resocializačné stredisko, iné zariadenie.

35MYDLÍKOVÁ, E., KOVÁCS, K., BRNULA, P.: Sociálna práca a poradenstvo. Bratislava: 2009, s.12.

36MÁTEL,A.: Supervízia v sociálnych službách. [on-line]. [cit. 2013-02-11]. Dostupné na internete: <http://www.prohuman.sk/socialna-praca/supervizia-v-socialnych-sluzbach>

22

V § 47, ods. 7 tohto zákona čítame „za účelom zvyšovania profesionality práce v zariadení zariadenie vypracúva a uskutočňuje program supervízie. Súčasťou programu supervízie je aj spôsob zabezpečenia tohto programu.“37

Organizácia supervízie je v zákone spomenutá v niekoľkých bodoch, avšak pomerne všeobecne. Úlohy a povinnosti sú rozdelené medzi Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Podľa spomínaného zákona a jeho § 73 ods.1), pism. s Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny „organizuje a zabezpečuje odbornú prípravu zamestnancov orgánov a sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a supervízie“38. V tejto časti je jasne vymedzená hlavná zodpovednosť a úloha pri organizácii supervízie.

Avšak problematické sa zdá, kompetentnosť ostatných dvoch orgánoch, podľa zákona je rovnaká v úlohách a možnostiach. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

„vypracúva a uskutočňuje program supervízie vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo svojej pôsobnosti podľa § 93 ods. 8.“39

Určený orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately „ vypracúva a uskutočňuje program supervízie vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vo svojej pôsobnosti podľa § 93 ods. 8.“40

V tomto prípade môže dôjsť k nedorozumenia a jasným vymedzeniam kompetencii napr. medzi konkrétnym detským domovom a miestnym úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Program supervízie je podľa tohto zákona jednou z jedenástich podmienok pre udelenie akreditácie subjektu. Spomínaná podmienka presne znie: „písomne vypracovaný program supervízie a spôsob zabezpečovania programu supervízie vykonávaných opatrení, na ktoré žiada akreditáciu; na program supervízie § 93 ods. 8 platí rovnako.“41 Túto časť

37Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

38Tamže.

39Tamže.

40Tamže.

41Tamže.

23

možno vyzdvihnúť, v súvislostí s tým, že subjekt, ktorý žiada o novú či predlženú akreditáciu, musím mať skúsenosti so supervíziou alebo minimálne plán budúceho supervízneho programu. Takto možno povedať, že subjekt deklaruje záujem o zvyšovanie kvalifikácie a rozvoj možnosti inštitúcie.

Spomínaný § 93 ods. 8 nazvaný tiež ako spoločné ustanovenia, znie „program supervízie na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré skončili odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce“.42

Pozícií akreditovaného supervízora sa budem venovať v ďalšej časti.

2.2 ZÁKON Č. 448/2008 Z.Z O SOCIÁLNYCH SLUŽBÁCH A O ZMENE A DOPLNENÍ ZÁKONA Č. 455/1991 ZB. O ŽIVNOSTENCKOM PODNIKANÍ (ŽIVNOSTENSKÝ ZÁKON) V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV.

Právnu úpravu supervízie v sociálnych službách nájdeme v zákone č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Z.b o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Tento zákon svoju platnosť nadobudol od 1. 1. 2009, ktorý nahradil zákon 195/1998 Z.b o sociálnej pomoci. Nový zákon rozšíril svoje vymedzenie.

Supervízia sa opäť spomína na viacerých miestach. Kľúčová časť týkajúca sa supervízie je § 9, ods.10. a znie: „Poskytovateľ sociálnej služby je povinný na účel zvýšenia odbornej úrovne a kvality poskytovanej sociálnej služby vypracovať a uskutočňovať program supervízie. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na sociálne služby uvedené v § 42 až 47, § 56 a § 58 až 60.“43

Tieto služby sú povinne vypracovať a uskutočniť program supervízie:

42Tamže.

43Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o

živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

24

Sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb v zariadeniach:

nocľaháreň,

útulok,

domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania

Sociálne služby na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia, nepriaznivého zdravotného stavu alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku:

-poskytovanie sociálnej služby v zariadení pre fyzické osoby, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek:

-zariadenie podporovaného bývanie,

-zariadenie pre seniorov,

-zariadenie opatrovateľskej služby,

-rehabilitačné stredisko,

-domov sociálnych služieb,

-špecializované zariadenie,

-denný stacionár.

-opatrovateľská služba

Sociálne služby s použitím telekomunikačných technológií

-monitorovanie a signalizácia potreby pomoci,

-krízová pomoc poskytovaná prostredníctvom telekomunikačných technológií

Podporné služby

-odľahčovacia služba,

-pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností,

-poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre

Tieto služby nie sú povinne vypracovať a uskutočniť program supervízie:

25

-prepravnú službu,

-sprievodcovskú službu a predčitateľskú službu,

-tlmočnícku službu,

-sprostredkovanie tlmočníckej služby,

-sprostredkovanie osobnej asistencie,

-požičiavanie pomôcok,

-sociálnu službu v dennom centre,,

-sociálnu službu v jedálni,

-sociálnu službu v práčovni,

-sociálnu službu v stredisku osobnej hygieny.

(spracované podľa zákona č. 448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Z.b o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov)

2.3 SUPERVÍZOR V LEGISLATÍVE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Pozíciu a charakteristiku supervízora spomínajú obe uvedené zákony. Zákon 448/2008 Z.z o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Z.b o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov uvádza v § 84 ods. 8 „ Supervíziu vykonáva fyzická osoba, ktorá splnila podmienku podľa odseku 4 písm. b). /vysokoškolské vzdelanie získané štúdiom v bakalárskom študijnom programe alebo magisterskom študijnom programe zameranom na sociálnu prácu, sociálnu pedagogiku, špeciálnu pedagogiku, liečebnú pedagogiku, psychológiu, alebo uznaný doklad o taktom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou/ a absolvovala odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce.“44

Možno konštatovať, že tento zákon sa venuje len kvalifikačným predpokladom a podmienkam osoby supervízora. Viac k tejto pozícii nevenuje.

44 Tamže.

26

Zákone č. 305/2005 Z.z o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa supervízorom venuje širšie a na viacerých miestach.

Dôležitým dokumentom v tejto súvislosti je tzv. zoznam supervízorov. V zákone sa píše, že Ministerstvo „vedie a aktualizuje zoznam akreditovaných subjektov a vedie zoznam fyzických osôb, ktoré skončili odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce (ďalej len „zoznam supervízorov“)“ 45

§ 93a ďalej uvádza: „Ministerstvo vedie zoznam supervízorov. Do zoznamu supervízorov zapíše ministerstvo fyzickú osobu na jej žiadosť, ak

a)je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,

b)získala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa alebo má uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou,

c)je bezúhonná a

d)má doklad o úspešnom absolvovaní odbornej akreditovanej prípravy supervízora

v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce v rozsahu najmenej 240 hodín.“46

Zákon uvádza tiež skutočnosti pri podávaní žiadosti o zapísanie do zoznamu supervízora tiež vyňatie osoby zo zoznamu. Náležitosti žiadosti a daný zoznam supervízorov je oficiálne zverejnený na webovej stránky ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR- http://www.employment.gov.sk/supervizia.html

Zákonné predpoklady, ktoré spĺňa supervízor, a o ktorých sme hovorili v predchádzajúcich častiach, nutnosťou je spomenúť aj tie osobnostné, ktoré musí supervízor spĺňať. Osobnosť supervízora a jeho definície, sú taktiež náročné ako definície samotného procesu supervízie. Supervízor v sociálnej práci by mal byť predovšetkým dobrým učiteľom i dobrým poradcom. Vlastnosti dobrého učiteľa, vie nie len použiť učebné teórie, ale ohodnotí snahy supervidovaného učiť sa. V role dobrého poradcu, objektivita problémových situácii, poskytuje náhradné pohľady problémových situácii, usmerňovanie hľadaných riešení. Profesionálne zručnosti supervízora, medzi ktoré patrí

45Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

46Tamže.

27

výcvik a skúsenosti, pri práci s klientom. Ďalšie rozvíjanie sa osobnosti supervízora patrí kontinuálne vzdelávanie, sebahodnotenie, spätná väzba od supervidovaných, klientov, iných supervízorov a kolegov.47

V tzv. štandardoch sociálnych služieb nájdeme, že supervízor je „nezávislý kvalifikovaný odborník, ktorý má zručnosti, schopnosti a vedomosti v oblasti, v ktorej pracovníci potrebujú podporu.“48

Na Slovensku máme nedostačujúci počet supervízorov, aj napriek tomu, že majú ukončené vzdelávanie v supervízií, nie všetci absolventi, pracujú v tomto obore. Supervízor musí spĺňať podmienky a byť absolventom akreditovaného supervízneho výcviku. Tými sú:

vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa s humanitným zameraním,

práca v sociálnej oblasti minimálne 5 rokov,

osobnostné predpoklady,

záujem o supervíznu prácu,

poradenská činnosť pri riešení sociálnych problémov klientov.49

Podstatné

je,

že dobrý supervízor

sa prejavuje

ako podporujúci, nie

kritický,

s rešpektom

voči

začiatočníkovi, no

nepokúša sa

zmeniť supervíznu

skúsenosť

a psychoterapiu. Má dostatok poznatkov, skúseností aj je konkrétny vo svojich prejavoch. Ideálny supervízor, je človek, ktorý prejavuje voči iným rešpekt, empatiu, opravdivosť, konkrétnosť, a istú mieru seba odhodlania v správaní a konaní voči začiatočníkovi. Najväčšia odlišnosť supervízorov je v tom, v akej miere a v ktorých situáciách tieto svoje

črty preukazujú.

47SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010. s. 71.

48Standardy kvality sociálních služeb. Výkladový sborník pro poskytovatele. 1. vyd. Praha: Tigis Print, 2008, s. 152.

49SCHAVEL, M.: Kompetencie sociálneho pracovníka v intenciách prijatia supervíznej pomoci. [on-line]. [cit. 2013-02-18]. Dostupné na internete: < http://supervizia.yw.sk/supervizia/dokument01.htm>

28

Ovplyvniť správanie sociálneho pracovníka dokáže ideálny supervízor, ktorý za pomoci metód, procesov a prístupov. Spätná väzba supervízora je veľmi dôležitá. Medzi základné metódy dobrého supervízora patrí:

poskytovanie spätnej väzby,

poskytovanie informácii a poznatkov,

konfrontácia,

posilňovanie,

reflexia,

schválenie,

ventilácia.50

S možnosťou využitia supervízie sa v praxi stretávame s možnosťou využitia interného a externého supervízora. Interný supervízor, by si mal stanoviť povinnú supervíziu s externým, v takom to prípade, by sa dalo hovoriť o supersupervízii. Externý supervízor je individuálny odborník pre supervíznu činnosť. Prichádza do subjektu už z iného subjektu, pri tom vykonáva supervíziu, ako svoju vlastnú činnosť.

Supervízor, ktorý poskytuje začiatočníkovi adekvátnu spätnú väzbu má spĺňať tieto vlastnosti:

systematický,

reagovať včas, poskytnúť spätnú väzbu dostatočne včas,

formulovať pozitívne, negatívne významy pre začínajúceho sociálne pracovníka,

pridržiavať sa princípu vzájomnosti, nepodávať svoje názory ako jediné vysvetlenie, ale ako návrhy, ktoré majú aj isté alternatívy a môže sa k nim vyjadriť aj začiatočník v sociálnej práci. 51

50OLÁH, M. : Supervízia v sociálnej práci. Prešov: 2005, s. 23-30.

51NOCIAR, A. : et. Al.: Úvod do liečby drogových závislostí. Bratislava: Asklepios, 1996, s.132.

29

3 SUPERVÍZIA V ZARIADENIACH SOCIÁLNEJ PRÁCE

Zariadenia sociálnych služieb čelia rastúcemu tlaku na svoje možnosti. Zvyšuje sa dopyt po službách na jednej strane, no z ekonomických dôvodov sa znižuje personálne možnosti služieb. Jednou z možnosti ako z pozície, z vnútra zariadenia, z pozície poskytovateľa zmierniť tento tlak je skvalitnenie a zefektívnenie sociálnej práce prostredníctvom supervízie.

Supervízia v mnohých prípadoch rozvíja schopnosti sociálnych pracovníkov v práci s klientom a v spolupráci s pracovnom kolektíve. Pozitívny dopad možno badať aj na osobnosti sociálneho pracovníka.

Zariadenia a služby pri žiadosti o udelenie akreditácie svojej činnosti musia mať ako jednu z podmienok práve supervíziu. Teda zariadenia musia disponovať programom, supervízorom a procesom supervízie, či už prebiehajúcej alebo budúcej fáze.

Každá sociálna služba prichádza do kontaktu s človekom. V mnohých prípadoch sociálny pracovník stoji pred hodnotením, posúdením, rozhodnutím, ktoré je zložité. Práve supervízia môže byť nástroj ako zhodnotiť daný výkon, podrobiť ho kritike, diskutovať o ňom so supervízorom, pracovnou skupinou alebo nadriadeným a tak hľadať čo najlepšie riešenie sociálneho problému.

3.1 SUPERVÍZIA V SOCIALNOM ZARIADENÍ – DETSKÝ DOMOV

Význam supervízie v detskom domove, ide najme o ochranu tých najlepších záujmov klienta, dieťaťa, prevencia ohrozenia zdravia. Utváranie vlastných predstáv a názorov, hľadaním vlastnej cesty k životnej spokojnosti, ktoré sú založené na dobrých vzťahoch k sebe samému, ľuďom a k svetu.

Pomocou supervízie si klienti snažia zabezpečiť špecifický, osobnostný rozvoj v skupine. Napomáha jednotlivcovi v bežnom živote, ponúka mu nové riešenia, pohľady a možnosti z rôznych uhlov. Ide o spoznanie seba samého a ľudí, ktorých máme okolo seba. Ide o ľudí, ktorých máme v rodinnom prostredí, v partnerskom alebo na pracovisku. Snažiť sa spoznať svoje a ich hodnoty, postoje, emócie a osobnostné vlastnosti.

30

Payne,52 ktorý uvádza dva prístupy sociálnej práce, ktoré majú rôzne hodnoty, a sú používané pracovníkmi v pomáhajúcich profesiách. Popisuje dva modely, ktoré sa v reály v čistej podobe nevyskytujú, no vzájomné sa prelínajú.

Tradičný (katalytický) model- v tomto modeli rieši kompetentý profesionál problémy nekompetentného laika. Pracovník zachádza s klientom, no umožňuje mu reakciu, ktorá by bez neho nenastala. Klient sa málo zapája na procese riešenia svojho problému. Znižuje sa jeho samostatnosť, formuluje sa do nezávislej role. Pracovník sa snaží dosiahnuť to, aby sa klient prispôsoboval podmienkam. Jeho metódou práce je to, aby sa do problému a riešenia problémov nezapájal emociálne. Ďalšími metódami sú plánovanie, kontrola a manipulácia.

Interaktívy model- každý je zodpovedný za svoj život. Sociálnu prácu chápe ako proces. Dôležitý je vzťah pracovníka s klientom, pracovník skúma jeho problémy.

Snaží sa vidieť riešený problém očami klienta, aby mu lepšie porozumel. V tomto vzťahu je pracovník nie expertom, ale ostáva vo vzťahu slobodne sám sebou. Príjme

klienta ako jedinečnú osobu, ktorá ma rovnaké práva, ktorá je schopná zmeny a osobného rastu, aplikuje individuálny prístup ku klientovi. Riešiteľom problému, je klient sám, no pracovník je mu k dispozícií.

3.2 SUPERVÍZNY PROCES

Supervízne stretnutia a samotný priebeh supervízie, nazývame „supervízny proces“, ktorý sa uskutočňuje ako vývojový proces. Je to dlhodobá práca a spolupráca hneď niekoľkých aktérov samotnej supervízie. Účastníci tohto procesu je supervízor- supervidovaný/supervidovaní. „Úlohou supervízora je pomôcť mu (supervídovanemu) zažívať pocit, že je prijímaný, chcený, chápaný, pričom vychádzame z predpokladu, že jedine tak sa bude cítiť dostatočne bezpečne a že sa otvorí a bude schopný vlastných korekcií a výziev, súčasne si bude vážiť sám seba a svojich schopností. Bez takejto

52 PAYNE, M.: 1997th Modern Social Work Theory. Chicago: Lyceum Books, 1997, s.354.

31

atmosféry nie je pravdepodobné, že by si a otvoril voči kritickej spätnej väzbe a venoval dostatočnú pozornosť manažérskym pokynom“.53 Predpokladá sa predovšetkým aktívny prístup oboch zúčastnených strán. K tým hlavným osobám, ktoré sa zúčastňujú v supervízii patrí najmä supervízor a ďalej supervidovaný (môže byť ako jednotlivec, tak skupina, či organizácia). "Do supervizního procesu vstupujú všetci účastníci, pre ktorých je dôležité sa efektívne podieľať sa na zmene k žiaducemu stavu“.54 Supervízny vzťah vzniká obvykle na základe konkrétneho supervízneho kontraktu. Supervízny kontrakt môžeme označiť ako za jeden z hlavných nástrojov supervízie. Obvykle má podobu písomnej zmluvy. Predstavuje dohodu oboch strán, ktoré sa k daným podmienkam slobodne a vedome rozhodli.

Pred začatím každej supervízie sa musí zodpovedať otázky, ktoré sú dôležité pre začatie supervízneho procesu, ako sa spracovať dané problémy a akou formou budú realizované. Na začiatok si supervízor pripraví tzv. „setting“, to tvorí súbor pracovných podmienok, ktoré majú sú pre neho potrebné na spracovanie problémov. Tými sú: aká je dlhá doba trvania rozhovorov, rytmus stretnutí, prestávky, miesto a priestory pre supervíziu, veľkosť skupiny, vedenie protokolu, vyhodnotenie, zaangažovanie vedenia organizácie iných odborníkov.55

Ďalším krokom je kontrakt alebo písomná dohoda, ktorý je jednoznačne formulovaný a podpísaný všetkými zúčastnenými stranami. Supervízny kontrakt môžeme označiť ako za jeden z hlavných nástrojov supervízie. Obvykle má podobu písomnej zmluvy. Predstavuje dohodu oboch strán, ktoré sa k daným podmienkam slobodne a vedome rozhodli. Supervízny proces sa uskutočňuje sa ako vývojový proces, takýto proces by mal obsahovať 6-12 stretnutí. Keďže počet a kvalita supervíznych stretnutí závisí častokrát od viacerých faktorov. Napr. čas, peniaze, charakter supervidovaného problému a pod. Dôležité je spomenúť, všetky zúčastnené strany sú zaviazané k mlčanlivosti voči

53Porov. HAWKINS, P.- SHOHET, R.: Supervízia v pomáhajúcich profesiách. 2 vyd. Praha: Portál s.r.o., 2004.

54HAVRDOVÁ, Z., HAJNÝ, M. et al. Praktická supervize. Průvodce supervizí pro začínající supervizory, manažery a příjemce supervize. Praha: Galén, 2008, s. 41.

55SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava, 2010. s. 56.

32

tretím osobám.

Faktory, ktoré ovplyvňujú supervízny proces:

charakter inštitúcie,

úroveň vzdelania, profesionálne zameranie a „osvietenosť“ vedúceho zamestnanca,

uplatnené formy a typy supervízie,

zameranie supervízie v zmysle požiadavky objednávateľa,

stupeň profesionálneho vývinu a motivácia supervidovaného,

poradenská orientácia supervidovaného a supervízora,

kontrakt medzi supervízorom a supervidovaným,

materiálne, technické, priestorové a časové podmienky pre prácu supervízora.56 Hodnotenie supervízie ma relatívne zložitou záležitosťou. Zvyčajne môžeme

úspešnosť supervízie hodnotiť z pohľadu na kvalitu vzťahu, ktorý bol naviazaný medzi supervízorom a supervidovaným a súčasne tiež, podľa určitej miery, naplnenie cieľa, ktorý bol stanovený v spomínanom supervíznom kontraktu. Na základe výskumného šetrenia, ktoré vykonala Junková, môžeme charakterizovať prvky "dobrej" a "zlej" supervízie.57

"Dobrá supervízia"

vytvára dobrý vzťah medzi supervidovaným a supervízorom,

vytvára bezpečné miesto podpory a prijatia,

dodáva informácie a nové podnet,

má stanovený dobrý supervízny kontrak,

vedome pracuje s etickými problémami a normami.

"Zlá supervízia"

Ponižuje, kritizuje a zahanbuje supervidovaných,

Ponúka iba poučujúc alebo iba hladiace podobu supervízia,

56SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Prínos Alfréda Kadushina pre supervíziu v sociálnej práci. [on-line]. [cit. 2013-02-18]. Dostupné na internete: < http://www.prohuman.sk/socialna-praca/prinos-alfreda-kadushina-pre- superviziu-v-socialnej-praci>

57ŠIMEK, A.: Supervize – kazuistiky. 1. vyd. Praha: Triton, 2004, s. 15-16.

33

má zle vytvorený vzťah medzi supervízorom a supervidovaným,

nedodržiava hranice medzi supervíziou a terapiou,

má zle vytvorený supervízny kontrakt,

má nekompetentného supervízora,

má zle načasovanie intervencie zo strany supervízora.

Schéma cyklického modelu supervízie, ktorého autormi sú Steve Page a Val Wosketová :

1.fáza: zmluva

2.fáza: zameranie

3.fáza: priestor

4.fáza: most

5.fáza: zhrnutie

1.Zmluva: dôležité je vzájomne sa dohodnúť a stanoviť si základné pravidlá, od ktorých sa odvíja ďalšia spolupráca. Ide o stanovenie si dĺžky trvania supervízie, frekvencia stretnutí a ich dĺžka, finančné otázky, kontakt, zrušené sedenia. Ďalej je potrebné určiť si základné pravidlá, hranice, dôveryhodnosť medzi supervízorom a supervidovaným a očakávania.

2.Zameranie: Týka sa predmetu alebo témy, ktorá sa v danej chvíli stane predmetom hlavného záujmu a pozornosti. Ak si tému vyberá supervidovaný je to ideálnym stavom, stanoviť si ciele, prezentovať témy, pristúpiť k problému a určiť si priority. Fáza zamerania začína, keď supervidovaný načrtne priestor, kde hľadá pomoc (napr. topenie ľadov) .

3.Priestor: Považujeme samotným „srdcom“ supervízie, kde sa hľadajú možné riešenia prostredníctvom rôznych techník. Spolupráca, pátranie, výzva, zastavenie a v poslednom rade potvrdenie, ktoré sú potrebné pri spolupráci medzi

supervízorom a supervidovaným.

4. Most: Táto fáza supervízneho procesu vytvára spojnicu medzi supervízou a terapeutickou prácou. Nápady, možnosti, spôsoby a prístupy rozpoznané počas fázy priestoru treba aplikovať do reality. Ukľudnenie, poskytovanie informácií,

34

stanovenie cieľov, plánovanie aktivít a klientova perspektíva sú hlavnými bodmi

štvrtej fázy.

 

 

 

5. Zhrnutie: V poslednej fáze ide

o stručné vyhodnotenie práce,

jej

kvalitu

a efektívnosť, ktorú spolu v rámci

supervízie urobili. Nemalo by

sa

jednať

o zhrnutie toho, čo sa práve deje. V procese supervízie by mala byť pravidelne vytváraná možnosť pre spätnú väzbu. Ďalšou fázou je zastavenie, spoločné vyhodnotenie, hodnotenie supervidovaného a posledným krokom procesu je stanovenie novej zmluvy. Účastníci zhodnotia vykonanú prácu a celkový proces a dohodnú sa, ktoré časti zmluvy treba zmeniť, doplniť, odstrániť.58

3.3 PROGRAM SUPERVÍZIE V GKCH PREŠOV

Do supervízneho procesu vstupujú všetci účastníci, pre ktorých je dôležité a efektívne sa podieľať na zmene k žiaducemu stavu.59 Medzi aktérmi supervízie teda patrí supervízor, supervidovaný / supervidovaní, prípadne celá organizácia. Vzájomný vzťah medzi jednotlivými aktérmi sa odvíja od očakávaní supervidovaných a kvalifikovanou ponukou od supervízora.60

Program supervízie zostavuje supervízor doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD.

Supervidovaní sú rozdelení do viacerých skupín podľa subsystémov. Tieto skupiny majú vlastný tematický program supervízie, podľa oblasti v ktorej pôsobia a úrovňou sociálnej praxe. Spomínaný supervízor J. Kredátus tvrdí, „odborné pracoviská - subsystémy sú svojou náplňou osobité, no spája ich inštitucionálna príslušnosť a teda aj zodpovednosť za jej profesionálny chod a ľudskú dimenziu. Vzhľadom na špecifiká jednotlivých subsystémov v supervízii sa diferencovane pristupovalo k ich členom: každá skupina absolvovala taký kurz, ktorý rešpektoval témy, nácviky praktických činností vykonávaných na tom-ktorom

58SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010.,s. 60-66.

59Porov. HAVRDOVÁ, Z., HAJNÝ, M. et al. Praktická supervize. Průvodce supervizí pro začínající supervizory, manažery a příjemce supervize. Praha: Galén, 2008, s. 69.

60Tamže, s. 65.

35

pracovisku”.61 „Supervízor by však vždy mal pracovať na základe všeobecne fungujúcich princípov riadenia supervízie bez ohľadu na to, aká je terapeutická orientácia supervidovaných a aká je terapeutická orientácia samotného supervízora.“62

Za 10 rokov realizovanej supervízie obsiahli témy široký záber sociálnej teórie a praxe. V posledných troch rokov sa skupina vedúcich pracovníkov zaoberala problematikou interpersonálnych vzťahov, otázkou autority, štýlov vedenia, kreativity a poznávania emócii.

Balintovské skupiny boli realizované subsystémoch: Resocializačné stredisko

Domov nádeje v Prešove a pobytové zariadenia Pod Táborom Prešov. Pracovníci/čky z pobytových zariadení Pod Táborom – Útulok Archa, Dom Charitas, Nocľaháreň Effeta – vo svojej terapeutickej práci sa sústreďujú na individuálnu prácu s klientom, a aj preto po tematickom celku „Klienta vidieť, počuť a cítiť“, sa na stretnutiach so supervízorom zaoberajú analýzou atmosféry, podmienok a času, ich významu pre poradenskú terapiu, pre psychologický prístup ku klientovi/ntke, pre pracovnú klímu a cielenú pomoc človeku v kríze. V skupine pracovníkov/čok sociálnych centier v Prešove, Humennom, Svidníku, redakcie časopisu Cesta a niektorých terapeutov/tiek Pod Táborom, sme v supervízii prihliadali na jej heterogenitu a v kurze sme pripravovali sociálneho/nu pracovníka/čku na jeho/jej poslanie so zdôraznením cieľov, stratégie, taktiky a kognitívnej rekonštrukcie. Pracovníčky Domu sv. Faustíny vo Svidníku svoju pozornosť venovali závislosti žien od alkoholu, rozlišovaniu jeho jednotlivých fáz, ale najmä psychogénnej etiológii ženského alkoholizmu a faktorom prezrádzajúcim závislosť.63

3.4 PRIESKUM V GKCH PREÅ OV

Cieľom prieskumu je odborne si priblížiť supervíziu a jej fungovanie v GKCH prešov. Pre tento prieskum bola zvolená forma dotazníka, ktorý bol anonymný. Otázky boli otvorené i uzavreté, bol vytvorený priestor aj pre individuálne odpovede.

61Správa o činnosti Gréckokatolíckej charity v Prešove za rok 2010. Prešov 2012. s. 55.

62Porov. PAGE, S.,- BOSKET, V. Úvod do supervize. Cyklický model. 1. vyd. Tišnov: SCAN, 2002, s. 12.

63Porov. Správa o činnosti Gréckokatolíckej charity v Prešove za rok 2011. Prešov 2012. s. 10-11.

36

Na vypracovanie dotazníka boli oslovení pracovníci GKCH v Prešove, ktorí pracujú ako sociálny pracovníci a sú v dlhodobom supervíznom výcviku. Oslovilo sa celkovo 20 pracovníkov, z toho vyplnený a odovzdaný dotazník sme získali od 15 pracovníkov. Prieskum trval v čase 1-2 týždňov. Výsledky, ktoré vyplynuli z prieskumu, sú uvedené v tabuľkách a následne v grafoch prílohe bakalárskej práce.

3.5 ZÁVER PRIESKUMU

Prieskum dokladuje naznačene skutočnosti z teoretickej časti práce. Na príklade supervidovaných sociálnych pracovníkov GKCH v Prešove sa potvrdzuje hypotéza významu, pozitívneho vplyvu a potreby supervízie na pre odborný rast a celkový rozvoj pracovníkov v pomáhajúcich profesiách. Odpovede hovoria tiež o dlhodobom a systémovom programe supervízie v charite a jej stálej potrebe rozvíjania sa.

37

ZÁVER

Predstavená práca prestavuje úvodný vstup do problematiky supervízie v sociálnych službách. Práca chce byť potvrdením skutočnosti, že supervízia je funkčný nástroj pre dobré fungujúcu sociálnu službu. Okrem kvalifikačného rastu, rozvoja osobnosti a komunikácie v skupine supervízia môže čeliť rastúcemu ekonomickému a spoločenskému tlaku na sociálne služby a ich pracovníkov.

Ak je v supervízii záujem supervízora i supervidovaného môže takto celá služba aj zariadenie z toho profitovať. Riešenie problémov ide ľahšie a pozitívne končia väčšina prípadov.

Samotný sociálny pracovník môže vďaka supervízii bojovať so syndrómom vyhorenia, môže takto čeliť nízkej finančnej motivácii a pod.

Na príklade sociálnych pracovníkov Gréckokatolíckej charity a ich odpovedí na otázky v dotazníku sme poukázali na kladný dopad a záujem o supervíziu.

Možno teda v závere tvrdiť, že supervízia má perspektívu v pomáhajúcich profesiách. Je to ten najvhodnejší priestor, kde sa práve takáto aktivita má realizovať.

38

PRÍLOHA:

Dotazník

1. otázka: Uveďte prosím Vaše pohlavie.

Žena 6 43% Muž 8 57%

Vyhodnotenie otázky:

Výskumu sa zúčastnilo pomerne rovnaký počet mužov ako žien. Svedčí to o vyrovnanom pomere pohlaví v pracovnom kolektíve.

2. Otázka: Uveďte prosím, koľko rokov pracujete v sociálnej oblasti.

0-3 rokov

5

36%

4-8 rokov

4

29%

8 a viac rokov

5

36%

Vyhodnotenie otázky:

Odpovede potvrdzuje skutočnosť, že v GKCH pracujú podobnom pomere skúsení

39

a menej skúsení sociálni pracovníci. Takéto zloženie predpokladá dynamiku a zároveň skúsenosť pracovného kolektívu.

3. Otázka: Uveďte prosím, koľko rokov sa zúčastňujete supervízie v GKCH Prešov.

0-3 rokov

8

57%

4-6 rokov

2

14%

6 a viac rokov

4

29%

Vyhodnotenie otázky:

Respondenti dokladujú skupinu rôzne dlho supervidovaných pracovníkov.

4. Otázka: Ohodnoťte prosím prínos supervízie pre Vašu prácu s klientom.

1

7

50%

6

1

7%

2

2

14%

7

1

7%

3

1

7%

8

0

0%

4

2

14%

9

0

0%

5

0

0%

10

0

0%

40

Vyhodnotenie otázky:

Zaujímavé je polovica respondentov hodnotí supervíziu najvyšším možným pozitívnym hodnotením. Deklarujú význam supervízie pre prácu s klientom.

5. Otázka: Ohodnoťte prosím prínos supervízie pre Vašu výkon v pracovnom kolektíve.

1

5

36%

6

1

7%

2

4

29%

7

1

7%

3

2

14%

8

0

0%

4

0

0%

9

0

0%

5

1

7%

10

0

0%

Vyhodnotenie otázky:

Odpovede v tomto prípade taktiež dokladajú význam pre samotnú charitu ako organizáciu a jednotlivé pracovne kolektívy.

6. Otázka: Ohodnoťte prosím prínos supervízie pre Váš osobný život.

1

5

36%

3

3

21%

2

1

7%

4

3

21%

41

5

0

0%

8

1

7%

6

1

7%

9

0

0%

7

0

0%

10

0

0%

Vyhodnotenie otázky:

Význam supervíznych tém a ich analýza dokladajú odpovede v tejto otázke.

7. Otázka: Ohodnoťte prosím prínos supervízie pre Vašu celkovú spoločenskú komunikáciu.

1

4

29%

6

0

0%

2

4

29%

7

0

0%

3

3

21%

8

1

7%

4

2

14%

9

0

0%

5

0

0%

10

0

0%

Vyhodnotenie otázky:

Z výraznej časti respondenti odpovedali pozitívne, teda zaznamenávajú vplyv aj na ich spoločenské zručnosti.

8. Otázka: Napíšte prosím, čo Vás najviac oslovilo z obsahu supervízných stretnutí. Odpovede: budovanie jednoty subsystémov, testy, teória farieb, práca s klientom, rola vzoru, prípadové štúdie, práca s klientom, sebarozvoj, komunikácia, bálintovky, riešenie vzťahových problémov na pracovisku, prípady z praxe.

42

Vyhodnotenie otázky:

Jednotlivé odpovede deklarujú pestrosť a široký záber odborných tém supervízie a potvrdzujú záujem o supervíziu respondentov.

9. Otázka: Napíšte prosím, čo Vás naopak nezaujalo z obsahu supervíznych stretnutí.

Odpovede: Viac teórie ako praktických cvičení, čakanie počas individuálnych rozhovorov kolegov so supervízorom, všetka problematika ma zaujala, syntéza ľudských aspektov riadenia, niekedy sa opakujeme, všetko ma zaujalo.

Vyhodnotenie otázky:

Jednotlivé odpovede naznačujú potrebu dôrazu na konkrétne prípady z praxe a jej riešenia.

10. Otázka: Napíšte prosím, čo by ste chceli zlepšiť, zmeniť alebo zrušiť v supervízii.

Odpovede: Viac zážitkových tvorivých metód práce, absolvovanie supervízie v Kežmarku, zmeniť metódy práce počas supervízie, aby sa konala bližšie k nášmu mestu, výsledky viac dostávali do praxe, pritlačiť viac na stránku vlastného prežívania situácií, príkladovanie, myslím si, že nie je potrebne nič meniť, individuálna supervízia, vzdelávaciu supervíziu zmeniť na zážitkovú, možno viac konkrétnych prípadov a konkrétnych riešení, supervízor priamo v zariadení, dynamiku v skupine.

Vyhodnotenie otázky:

Jednotlivé odpovede reprezentujú názory, ktoré zdôrazňujú prax. Niektoré spomínajú organizačnú zložku supervízie.

11. Otázka: Chcete sa aj v budúcnosti zúčastňovať supervíznych stretnutí?

43

Áno

14

100%

Nie

0

0%

Neviem 0

0%

Vyhodnotenie otázky:

Odpovede vo všetkých odpovediach potvrdzujú záujem o pretrvajúcu supervíziu.

12. Otázka: Vyhovuje Vám forma supervízie realizovaná v GKCH Prešov?

Áno

7

50%

Nie

2

14%

Neviem 2

14%

Iné

3

21%

Vyhodnotenie otázky:

Odpovede pripúšťajú aj zmenu v organizácii a vo forme supervízie.

13. Otázka: Myslíte si, že je potrebná supervízia aj v iných sociálnych službách a zariadeniach?

44

Áno

14

100%

Nie

0

0%

Neviem 0

0%

Vyhodnotenie otázky:

Jednoznačná odpoveď (100%) potvrdzuje pozitívny vplyv a súhlas pracovníkov. Záver z tejto odpovede potvrdzuje odporúčanie pre ďalšie sociálne služby k aplikovaniu supervízie v ich zariadeniach.

45

ZOZNAM POUŽITEJ LIERATÚRY

1.BAŠTECKÁ, B.: Supervize. Zpravodaj Diakonie. č.1, 1999. 6 s.

2.BAŠTECKÁ, M.: Základy klinické psychológie. Praha: Portál, 2001. 368 s. ISBN 80-7178-550-4

3.GABURA, J.- PRUŽINSKÁ, J.: Poradenský proces.Praha: Slon, 1995. 36-38 s. ISBN 80-85850-10-9.

4.HAVRDOVÁ, Z.- HAJNÝ, M.: Praktická supervize. Praha: 2008. 76 s. ISBN 978- 80-7262-532-1.

5.HAWKINS, P.- SHOHET, R.: Supervize v pomahajících profesích. Praha: 2004. 59 s. ISBN 80-7178-715-9.

6.HUNYADIOVÁ, S.: Supervízia vychovávateľov a profesionálnych rodičov v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany. In.: Sociálno-zdravotnícke spektrum. (v tlači).

7.KOPŘIVA, K.: Supervize práce v neziskové organizaci. Sborník Řízení lidských zdrojů. Praha: Agnes,1999. 121 s.

8.LÁSKOVÁ, A.: Úvod do supervize a duševní hygieny. In: Metodické a koordinační dovednosti v sociálních službách. JANOUŠKOVÁ, K. (Ed.). Ostrava: 2007. 311 s.

9.MÁTEL, A.: Supervízia v sociálnych službách. [on-line]. [cit. 2013-02-11]. Dostupné na internete: http://www.prohuman.sk/socialna-praca/supervizia-v- socialnych-sluzbach

10.MATOUŠEK, O., a kol.. Metody a řízení sociální práce. Praha: Portál. 2003. 354 s. ISBN 80-7178-548-2.

11.MICHKOVÁ, A.: Supervize. 1. vyd. České Budějovice: Jihočeská univerzita, Zdravotně sociální fakulta, 2008. ISBN 978-80-7394-145-1

12.MYDLÍKOVÁ, E., KOVÁCS, K., BRNULA, P.: Sociálna práca a poradenstvo. Bratislava, 2009. 12 s. ISBN 978-80-970123-2-8.

13.NOCIAR, A.: et. Al.: Úvod do liečby drogových závislostí. Bratislava: Asklepios, 1996, 132 s.

14.OLÁH, M.: Supervízia v sociálnej praxi. Prešov: 2005. 14 s. ISBN 80-8068-307-7.

46

15.PAYNE, M.: 1997th Modern Social Work Theory. Chicago: Lyceum Books, 1997. 354 s. ISBN 0-925065-15-3.

16.SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Prínos Alfréda Kadushina pre supervíziu v sociálnej

práci. [on-line]. [cit. 2013-02-18]. Dostupné na internete: < http://www.prohuman.sk/socialna-praca/prinos-alfreda-kadushina-pre-superviziu-v- socialnej-praci>

17. SCHAVEL, M.- TOMA, M.: Základy supervízie a supervízia v praktickej výučbe v sociálnej práci. Bratislava: 2010. s. 22. ISBN 978-80-89271-87-0.

18.SCHAVEL, M.: Kompetencie sociálneho pracovníka v intenciách prijatia supervíznej pomoci. [on-line]. [cit. 2013-02-18]. Dostupné na internete: <http://supervizia.yw.sk/supervizia/dokument01.htm>

19.SCHERPNER, M. et al. Princípy agogického konania. Frankfurt am Main: Nemecký spolok pre verejnú a súkromnú starostlivosť, 1998. ISBN 80-88803-28-4.

20.SCHOSTOK, H.: Definícia supervízie, Štandardy pre ďalšie vzdelávanie

supervízorov a Právne údaje pre supervízorky a supervízorov. In: Projekty a koncepcie včasnej intervencie. Franfurt n/Mohanom 1999.

21.Správa o činnosti Gréckokatolíckej charity v Prešove za rok 2010. Prešov 2011.

22.Správa o činnosti Gréckokatolíckej charity v Prešove za rok 2011. Prešov 2012.

23.Standardy kvality sociálních služeb. Výkladový sborník pro poskytovatele. 1. vyd. Praha: Tigis Print, 2008. 152 s.

24.ŠIMEK, A. Supervize – kazuistiky. 1. vyd. Praha: Triton, 2004. 15-16 s. ISBN 80- 7254-496-9.

25.ŠPAŇÁR, J.: Latinsko-slovenský, slovensko-latinský slovník. 2.vyd. Bratislava: SPN,1969. 630-701 s.

26.Zákon NR SR č. 305/2005 Z. z. Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

27.Zákon NR SR č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona

č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

47